Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Zo života vo firme snov: Udusená v open space (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

Dakujem za pekny clanok :)
Do bodky zdielam tieto pocity s vami. Nie...ja ich v skutocnosti nemusim prezivat, pretoze sa cely zivot open space vyhybam. Zatial viac menej uspesne. Ale trapia ma rovnake otazky - stava sa zo mna introvert? Niekedy mam problem uz ked sedim s kolegami v kancelarii kde sme styria. Teraz, ked je covid, dava mi lahku vyhovorku, preco z kancelarie utekam a travim cas sam zavrety v zasadacke. Tie nekonecne plky, diskusie o nicom, zabijanie casu, tony zbytocnych informacii zo mna vysavaju energiu. Zvlast ked sa potrebujem sustredit na pracu...
 

 

v open space sa to da riesit tak ze a) kto chce sa vykecavat alebo korporatnym newspeakom povedane viest small talk, ma na to kuchynku, b) alebo skype kde si moze vypnut notifikaciu a do spamovych chatov sa nezapajat ak potrebuje pracovat.

aby som doplnil blogerku z druheho extremu
- do office zasadne nechodim mhd, mam dve zdrave nohy
- na poschodie zasadne nechodim vytahom, ale schodami, vid vyssie
- nikomu sa nezdravim nahlas len pokynutim ruky, pohladom, zmurknutim, aby tych co su pri dverach nimi po tyzdni nevyniesli
- na small talk su urcene kuchynky, ak sa niekto pri mne vykecava stale sa ho mozem spytat ci sa nudi, to zabera.
- castokrat mam v sluchatkach ticho, ked pridem nasadim a zabudnem pustit hudby. Ked niekto nieco chce vidi ze by vyrusoval. Ked niekto nieco fakt velmi chce najprv sa spyta, mas call?
- stol sa snazim zohnat s vyhladom z okna, ostatne vyriesia zmienene sluchatka
- medzi okno stol a zvysok sveta dat velky kvetinac.
- ked sa chcem socializovat ako som pisal vyssie - smer kuchynka / kavovarova miestnost
 
Hodnoť

 

Monika, je to čítavé a milé.
Hlavne žiadne kopírovanie niečoho, nehrá sa to na moralizovanie. Si to ty.
Tvoj vďačný čitateľ Miro.
 
Hodnoť

 

Myslím, že by som v takých podmienkach nevydržala pracovať dlhšie ako týždeň :-)
 
Hodnoť

zlatá kancelária, veru, veru

Open space. To je ako príbeh z africkej džungle. Počúvam, snažím sa predstaviť, ale viem, že takmer isto nezažijem.
Tak len snívam o tom, aké by to bolo. O cesnaku, o fazuli, o olomouckých tvarôžkoch, o cibuli, o zavináčoch...
Ale bezpečie kancelárie utvrdí človeka, že nikdy nevymení fľaštičku Ethanolum benzino na dezinfekciu otlaku na nohe, sušiaci sa mokrý uterák zo sprchy, bioodpad z jabĺčka čakajúci na odnes a potrebu, čo nevyhnutnosť, vyskočiť k oknu s výkrikom preboha po identifikácii plynných splodín tráviaceho traktu.
 
Hodnoť

 

Vo firme, kde som kedysi pracovala, sa najnovšie rozhodli prejsť na vyšší level. Od budúceho roka už zamestnanci v open space nebudú mať stále miesto. Každý dostane notebook a tašku, kam si môže dať svojich päť slivák a osobnú šálku.

Na každom stole bude klávesnica a myš a každý si sadne a pripojí sa tam, kde bude práve miesto. Systémom kto prv príde, ten sedí a kto mešká, postojí. Lebo miest bude o 20% menej ako zamestnancov. Vraj že aj tak je vždy niekto chorý či na dovolenke.

Vlastnú kanceláriu, aj to presklenú, budú mať len najvyšší šéfovia. Ako také vzácne zvieratká, čo treba chrániť pred vyhynutím. Ale ostatní - vrátane stredného a nižšieho manažmentu, právnikov, audítorov, účtovníkov, personalistov... budú sedieť ako sa im práve ujde. Vraj to výrazne pomôže spolupráci medzi jednotlivými sekciami.

A k hromadnému šialenstvu.

Tak som si uvedomila, že korona mi síce urobila riadny škrt cez rozpočet, ale aj tak som rada, že som SZČO. Koronu dáko zvládnem, "desk sharing" by som nedala.
 

 

Desk sharing je masaker, to môžem potvrdiť. U nás v práci mali podobné tendencie, skúsili to na mesiac, či dva. Potom zistili, že každý si automaticky sadá na to "svoje" miesto a sú tam, kde boli.
 

 

ono to ma zrejme povod v tom, ze progresivne korporaty platia roznych prizivnikov, ktori sa zaoberaju vymyslanim takychto debilovin...lebo normalneho cloveka by to nenapadlo. Len blba, ktory je plateny za to, aby ostatnym kolegom robil zo zivota peklo...aj ked v jeho ponimani je to siedme nebo, samozrejme....
 

 

A k tomu kopec nových stránok na korporátnom intranete, sharepointy, teams, a ja neviem čo, človek sa v tom nestačí ani orientovať. Čo je jeden týždeň tak, druhý je už inak.
 

 

tiez sa smejem, ked nam do zavodu dorazia firemne noviny z korporatu :)
lezia tam smutno v kuchynke v rohu a za mesiac z nich zmizne mozno jeden vytlacok, ostatnych 49 tam lezi stale az kym to nena.ere upratovacku a ta ich vyhodi do papiera....
 

Poznas tu historku predsa

Poznas tu historku predsa o svedomitom pracantovi mravcekovi.
 

labuznik

Pocit na nezaplatenie, ked pouzivas mys a klavesnicu ktoru drzal niekto iny.

Pocit na nezaplatenie ked sedis na stolicke do ktorej prdel niekto iny.

Wow
 
Hodnoť

 

Ono je to (myslím si) aj od individuálneho nastavenia. Extroverti prácu v kolektíve milujú, dokonca aj po práci chodia spolu na pivo. Možno, že ani nie sú kovaní extroverti, ale sú nútení držať sa nablblého hesla "viac hláv - viac rozumu", čo je socialistický nezmysel.
Mne ako introvertovi vyhovuje sloboda, pracujem, spím, atď. kedy chcem a koľko chcem. A keď k tomu pridám aj ticho, je mi ako v nebi.

Btw., ticho sem-tam preruším. Ale tým, čo sa mi páči:
https://www.youtube.com/watch?...
 

dík

za ten link!
 
Hodnoť

Cely zaklad

Cely zaklad nastupu na pracovisko Open space je v tomto: netykat si!
Dosiahnete paradnu intim zone. Vasim vstupom do priestoru vsetci, s ktorymi si netykate, stichnu.
 


Najčítanejšie


  1. Karol Labaš: S čím sa Richard Raši verejne nechváli 914
  2. Maroš Chmúrny: Vydierač a nové sako pre Pellegriniho 254
  3. Michal Šimečka: Dohoda s Čínou, o ktorej sa takmer nehovorí 186
  4. Marek Zajac: Prečo sa mnohým ľuďom nedarí nájsť si vhodného partnera 133
  5. Martin Greguš: Celoplošný skríning: principiálnosť, priebeh a výsledky...Plusy a Mínusy 121
  6. Inštitút strategických politík : Roztržka o hranice medzi Sudánom a Etiópiou eskaluje aj napriek prebiehajúcim rokovaniam 121
  7. Filip Pastorek: Nejvyšší správní soud sa výrazne zastal Slováka v spore s Luhačovicami 104
  8. Věra Tepličková: On schudol, ja som pribrala, on už má šaty na mieru, ja pod svetrom zicherku 104
  9. Jozef Legény: Umierať a dať sa šklbať v Revúcej 93
  10. Gabriela Uhlarova: Ak máš taký dar, máš to robiť zadarmo 91

Rebríčky článkov


  1. Jozef Legény: Umierať a dať sa šklbať v Revúcej
  2. Jaroslav Polaček: Napriek korone predkladáme ambiciózny a transparentný rozpočet
  3. Peter Biščo: Fico mení vozový park...
  4. Emma Chládecká: Evanjelium v skratke
  5. Marta Medzihradská: Banskobystrický kultúrny bod zlomu
  6. Andrej Hossa: Ako ušetriť pri výbere podlahy?
  7. Martin Konečný: Zlozvyky, zvyky a rutina (I.)
  8. Ivan Čarnogurský: STARÉ SLOVENSKO A NOVÝ PREZIDENT USA
  9. Andrej Hossa: Ako vylepšiť interiér vášho automobilu?
  10. Miriam Studeničová: Znepokojujúce výskumy Benjamina Lieberta


Už ste čítali?