Boh sa nedá oklamať žiadnymi vonkajšími prejavmi akéhokoľvek človeka alebo národa. Naopak, On jediný vie o nás kompletnú pravdu: „Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš. Ty vieš o mne, či si sadám a či vstávam, i môj úmysel zďaleka poznáš. Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. Ešte nemám slovo na jazyku a ty, Hospodin, už vieš, čo chcem povedať.“ (Žalm 139 : 1-4)
Áno, je pravda, že človek bol stvorený na Boží obraz: „Boh povedal: „Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu”” (Genezis 1 : 24), aj to, že ľudí, ktorí prijali obeť Ježiša Krista, Boh „označil pečaťou a Ducha dal do našich sŕdc ako závdavok.” (2. list ap. Pavla Korinťanom 1 : 22). Takisto však vieme, že „Hospodin, ty si náš otec, my sme hlina a ty si náš tvorca, všetci sme dielom tvojej ruky.“ (Izaiáš 64 : 7). Podobne ako hrnčiar existuje mimo svojich výrobkov (hrnčiara nemožno stotožniť napr. s hlineným džbánom, ktorý vyrobil), tak aj Boh existuje mimo ľudí.
Pokiaľ ide o „miesto pobytu“ Boha: „Obkľučuješ ma zo všetkých strán, svoju ruku kladieš na mňa. Kam by som odišiel pred tvojím Duchom, kam by som utiekol pred tvojou tvárou? Keby som vystúpil na nebesia, si tam, keby som si ustlal v podsvetí, si tam. Keby som mal krídla rannej zory a usadil by som sa pri najvzdialenejšom mori, aj ta by ma priviedla tvoja ruka a tvoja pravica by sa ma ujala. Keby som povedal: „Možno ma tma ukryje a noc moje svetlo obklopí,“ ani tma nie je dosť tmavá; noc ti svieti ako deň, tma ti je sťa svetlo.” (Žalm 139 : 5, 7-12)
Pardón, ale nedá mi