z Monikiných vybraných spisov (pardon blogov), keďže ako tieto čítam (či čítal), ocitám sa na jej mieste akosik automaticky, teda v Kuvajte som nebol ale väčšina tých zákutí duše a príhod je mi často povedomá. Ale joga som si vždy myslel, že sa píše s dĺžňom, nuž asi je to ináč. Ale späť, to "prevtelenie" sa do duše autora nie je len pobyt na zakázanej lúke s rozkvitnutými čerešňami, je to často len akokeby chvíľkové zastavenie sa, nakuknutie, pozdrav a padáme dál. Pretože vo vlaku a v živote platí : "Nezastavujeme, máme zpoždení " ...
Ešte ťažšie než myslieť len na svoje dýchanie, je nemyslieť na nič. Závidím tým, ktorí to dokážu. Ani k meditácii sa mi nedarí nájsť cestu. Práve pre tú rozlietanosť myšlienok. Už som si na to celkom zvykla:-)
Ďakujem, úžasné čítanie! K tomuto blogu sa ešte vrátim. Urcite naň nezabudnem . Okrem toho, že si ho znova nájdem na webe, spomeniem si naň niekde na lúke, v lese, v meste . Pomôže mi utriediť si myšlienky a vychutnať daný okamih. Skusim trik s akože návratom v čase.
Co z toho