Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Kniha. Povolená droga. (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Sympatický začiatok marca:)

Bez kníh by môj život nebol plnohodnotný. Nie som v tom sama, dobre viem.
Knihy sú mojimi priateľmi tuším odjakživa.
Boli časy, keď som mávala doma domáce väzenie. Síce ma to neskutočne hnevalo, ale koľko kníh som vtedy prečítala!
Niekedy ma aj to napr. dvojmesačné domáce väzenie potešilo, že konečne zas zažijem niečo úžasné!:)
 

Dvojmesačné domáce väzenie?

Čo si zdrhla z tanečnej?
Hoci... do nejakej dobrej knižnice by som sa tiež dala celkom rada uväzniť.
 

Zdrhla som,

síce nie z tanečnej, ale na rande, to bol najčastejší dôvod mojich domácich väzení. A to pritom len na hodinku-dve poobede. Vo veku 16+.
Počas domáceho väzenia som mohla ísť okrem školy len do knižnice. Každý pondelok vrátiť 10 kníh a priniesť ďalších 10. Viac ako 10 kníh sa vtedy v našej knižnici nedalo požičať.
No a na rande som chodila cez vyučovanie, na strednej zo mňa bola celkom obstojná blicérka. Ešte šťastie, že moje lásky chodili na inú školu, tak nebola možnosť spárovať totožnosť vymeškaných dní a hodín:)
 
Hodnoť

Knihy čítam, ale menej ako kedysi.

A hlavne pomalšie. Dávno som si uvedomil, že nestihnem prečítať ani zlomok toho, čo stojí za čítanie. A takmer sa zhodujem v názore jedného amerického literáta, že k tomu, aby človek mohol o sebe povedať, že je sčítaný, stačí, keď prečíta sto dvadsať kníh. Nepoznám ich zoznam, ale predpokladám, že okrem svetových zdôrazňuje americké reálie. Tie, keď zamením slovenskými, tak môžem povedať, že svoju povinnosť voči vlastnej sčítanosti som už splnil.
Dokonca nepovažujem za potrebné prečítať celú knihu od začiatku do konca. Stačí hľadať a vyberať to, čo Hemingway nazval „true sentence“, otrocky preložené „pravdivá veta.“ V podobnej, i keď nezávislej súvislosti som našiel slovenský výraz, ktorý sa mi hodí viac. „Chytľavá veta,“ alebo, vymýšľam si, „motivujúca, inšpirujúca veta.“ Veta, prípadne odstavec, strana, kapitola, niečo, nad čím sa dá zamyslieť, a napísať čosi vlastné v rozsahu nie menej ako tisíc slov, čo odráža moju situáciu, mne známe súvislosti. Darí sa mi, a vôbec si nedávam záväzok, že by som tie moje eseje, alebo čokoľvek vznikne, niekedy zverejňoval. Taký cieľ nemám. Mňa uspokojuje cesta. Aj keď občasný blog spácham.
Na cestovaní nešetrím, ale zase cestujem iba za povinnosťami, zväčša pracovnými, alebo s nimi súvisiacimi. Knihu mám stále so sebou. Nielen na cestách, ale ak musím niekde z nejakého dôvodu čakať. Nie aby som sa dozvedel o svete, ktorý som ešte nenavštívil, ale vyplnil čas čakania hľadaním „chytľavej vety,“ keď sa nevyskytne spoločník/spoločníčka, s ktorou by som sa porozprával. Rozprávanie je lepšie ako čítanie, lebo tam sme spolutvorcami príbehu, vlastného a zároveň ho pretkávame s príbehom kohosi iného. Aj v tej najtuctovejšej diskusii sa vyskytne ešte v tejto súvislosti nepočuté slovo, veta, chytľavá veta, na ktorej možno budovať. Hrabalov drahokam v kope smetí. Vyššia forma je už len diskusia nad knihou inšpirujúceho autora, ale k takému majstrovstvu som sa ešte nedopracoval.
 
Hodnoť

pekný článok Monika

aj ja si pri knihách vždy uvedomím," za všetko čo je vo mne dobré , vdačím knihe". a celkom sa s tebou stotožňujem v tom nadšení pre nové knižky a pre čítanie ako moju najoblubenejšiu činnosť. pri dobrej knižke sa zastaví čas a my nestárneme. blbé je akurát to zistenie že uteká, a my nemáme doma ani navarené ani upratané a meškáme aj na stretnutie s kamarátmi.
 
Hodnoť

Diagnóza čitateľ, terapia nie je porebná

Ja mám takmer úplne rovakú spomienku na nezabudnuteľnú knihu od kamarátky, volala sa Janka a požičala mi Zbojníkovu dcéru Ronju.
Na rad prišla aj Anna zo Zeleného domu, celá "vyčítaná" ešte od mamy a jej sestier, neskôr tiež Kvety v Podkroví a... stovky ďalších.
Teraz fičím na Elene Ferrante, no už dávno nečítam všetko, čo mi príde pod ruku, vyberám si, lebo ako ako píšeš - so litte time, so many books...
Nech sa Ti naďalej dobre číta, Monika, v marci aj v októbri, v zime aj v lete (na saniach) a každý iný deň. Mimochodim, tvoje články prezrádzajú, že ich píše niekto, kto veľa číta.
 
Hodnoť

Aj mne si pripomenula :)

Detske roky ked som citala vsetko co pod ruku prislo. Caro a vonu kniznice. Ano aj Annu. Az som si pokazila oci a tak maminka usudila ze citanie treba trosku obmedzit. A tak mi schovavala knizky a pristup bol povoleny po napisanych ulohach na obmedzeny cas. Ja som si pozicala dalsie a tie som si zase schovala ja. Kym bola v praci, citala som jednu z mojich schovanych. Ked bola doma, citala som jednu z jej schovanych. Pekne dve rozcitane naraz. Clovek aj cital aj sa vynaliezavosti naucil :)
 
Hodnoť

 

Ked som sa naucila citat, bolo to take uzasne, akoby sa mi otvorili dvere do nejakeho dalsieho sveta. Velmi vystizne je to opisane v Andersenovej rozpravke Skriatok u kramara, ked skriatok so zavistou smiruje studenta ako sa uci, cez klucovu dierku. A v slabom svetle sviecky vidi, ako nad hlavou studenta, ktory cita knihu, sa zrazu rozziarilo jasne svetlo a z neho vyrasta krasny roskosateny strom. Tak aj pre mna strom poznania je tym najkrajsim stromom.
Dodnes si pamatam aj na prvu navstevu kniznice v prvej triede. A prva kniha, ktoru som si sama precitala, bol Macko Pu.A odvtedy som citat neprestala.
 
Hodnoť

 

prvé knižky som čítala ešte v škôlke, potom v škole pod lavicou - ak bola menej záživná hodina, alebo skôr príliš napínavá kniha. milovala som Annu, Janu Eyrovú, Elizabeth Bennetovú, plakala som pri Quo vadis zažila som kopu dobrodružstiev so Slávnou päťkou dvojčatami Pat a Izabelou. čítala som vždy a všade:) najobľúbenejšie miesta boli pre mňa knižnica u nás v meste a potom knižnica mojich starých rodičov - tam sbom spoznala Annu Kareninu a Vojnu a mier... juj, aj teraz mám niekedy väčšiu túžbu čítať, pretože je to lepší oddych ako spánok. :D
z riadkov Vášho blogu cítiť lásku ku knihám, a tam voniam spriaznenú dušu :)
 
Hodnoť

 

No, keby som išla písať na túto tému, lepšie by som to nenapísala :-) Sranda Annu zo zeleného domu som nikdy nečítala, ale z mladosti si pamätám Troch pátračov, Čachtickú pani, Večnú Ambru, Angeliku, potom Král krysa, Motýľ, Pahorok, Sofiinu voľbu atď.
 


Najčítanejšie


  1. Martin Ondráš: Prvý minister novej vlády o ktorého sa zaujíma generálna prokuratúra 3 550
  2. Michal Porubän: Senzácia : O poslanca Ľuboša Blahu prejavil záujem Oxford,Harvard a aj Princeton ! 1 471
  3. Matúš Suby: Praktiky košickej chobotnice časť druhá- Keď je udavačstvo eufenizmom 424
  4. Peter Slamenik: Cibuľkovej manžel je ako Columbova žena 112
  5. Ján Šeďo: Sulík vyhlásil vojnu občanovi Slávikovi - konečne ! 104
  6. Martin Greguš: Ľuboš Blaha, etický kódex a jeho koniec na APZ. Správal sa s dôstojnosťou k verejnosti? 97
  7. Michal Šimečka: Dedičstvo Fica a Pellegriniho - sme poslední v EÚ 93
  8. Miroslav Lukáč: Fico riadil SMER ako hadiu farmu. Iba nerozoznal hada od hadice. Jedovatých od škrtičov. 88
  9. Július Kovács: Dúhový Peter pokračovateľ Mečiara a Fica želaný oligarchami. 78
  10. Karolína Olšavská: Keď si rodič prostredníctvom detí plní svoje sny alebo Ako zasiať v deťoch zlo 78

Rebríčky článkov


  1. Vladimír Bohm: Zrušenie Trampových profilov urýchľuje koniec sociálnych sietí
  2. Dušan Seberíni: Nehádžte perly pod svine. Príhovor ministrovi zdravotníctva
  3. Erik Koncz: Kam ísť, keď sa bude dať 01: Pustý kostol
  4. Peter Biščo: Zlé jazyky hovoria, že ...
  5. Július Kovács: Poslanec Hlasu Ferenčák a primátor Kežmarku. Nakopaný do zadku ministrom obrany.
  6. Gabo Németh: Gabriel Németh recenzia Ján Maršálek Spoločnosť bez svetla , O súmraku našej kultúry....
  7. Jozef Kovalík: Ako som vycestoval v čase lockdownu na narodeninovú párty
  8. Miriam Studeničová: Zmätenosť pojmov
  9. Stanislav Martinčko: Pellegriniho HLAS volá! Ľudia pustite nás ku korytám, uvidíte, ako vám bude!
  10. Rastislav Vasilišin: Skúste tieto životné triky a budete mať úspešný rok


Už ste čítali?