Cesta, ktorá začala niekde tam, kde prdí Beyoncé a súložia vrakunské šestnástky, napokon doviedla autorku k Tvojej láskavej pochvale. :o) Ale fakt je, že dnes nebolo kvôli čomu povedať niečo uštipačné.
Vieš, my čo sme už niečo prežili vieme, že prdí každý, lebo musí. A ešte by som sa trochu upresnila, aby nebolo pochýb, že z článkov blogerky, ktoré som si prečítala, sa mi zdá tento najlepší. I keď nepochybujem, že si to Ty takto pochopil. Ináč, láskavých diskutérov, tu mala habadej. Na diskusiách som sa častokrát dobre pobavila.
Dovolím si prispieť svojou troškou do mlyna aj ja. Monika píše pekne, má svoj zvláštny pohľad na život okolo seba,ale vie zaťať do živého a často ostáva nepochopená, preto verím, že pán Kušnierik by z nej mal radosť. Nech mu je zem ľahká.
Ak som správne pochopil pointu článku (napriek tomu, že sa verejne a preventívne priznávam - že sa v ničom nevyznám), pán Kušnierik (na rozdiel od Vojtecha Mihálika, predsedu Snemovne ľudu - ktorý po okupácii Československa, v Normalizácii zakladal "Lebensborn", na vznik nových poetov, hlavne poetiek - novej doby), pán Kušnierik vo svojich kurzoch, viedol... a učil záujemcov o písanie: civilnému jazyku. Teda čomusi, čo už si osvojili v Čechách dávno, na prelome minulých storočí. Odmietnutím fálz, a falošného pátosu (koherentne patriacim do 19. storočia). Odmietnutím ornamentu, ikonoklazmy, ako falošnej cesty - úniku z reality. Príklonom ku človeku. Ku životu. To je napokon - moderna. Zákonite a spontánne vzniknutá po historizujúcej a ornamentalizujúcej roky presluhujúcej záľube. Záľube, vyjadrujúcej dekadentný vkus čoraz nepopulárnejšej buržoázie.
Žiaľ, na Slovensku (viem i neviem prečo), dokonca, ani po tzv. Nežnej, akoby sme ešte stále nedospeli k civilnej forme jazyka, ktorá je v kultúrnej Európe dávno samozrejmá (v presvedčení, že pravda je prostá).
Prečo to píšem?
Nuž, Vaše (originálne) slová: "...troškou do mlyna", "...zaťať do živého", mi pripomenuli (nielen fakt, že na pohrebe kardinála Korca, zazneli roku 2015, citácie z Mináča člena ÚV KSS, a pripomenul sa Tiso, ale aj), článok istého historika, pri príležitosti nedávneho skonu významného slovenského novinára, ktoré zneli takto: - "Ďalší b a r d nás opustil..." - " h o r ú c i slovenský vlastenec..." - "Život [R.K.] bol naplnený b o r b o u..." - "...plne p r e p a d o l žurnalistike" - "snažiacich sa o pozitívny vývin slovenskej spoločnosti" - "reportáže... ťali do živého" - "...a v neposlednom rade"
Možno sa tento "jazyk", plný bľabotu a hlavne opakujúcich sa totožných fráz - do skonu sveta, a nikdy inak, komusi páči, možno ani iné nepotrebuje a nepožaduje, obdivuhodne kontinuujúci jazyk fráz a klišé, len pripomínam, že ešte za existencie Československa, ktosi už presne pomenoval takýto pseudojazyk - Ptydepe. A, ak neviete (nie veľa, ale) boli aj takí slovenskí jedinci (novinári, spisovatelia či básnici, ale i filmári či hudobníci), ktorým to, čo píšem - bolo dávno jasné.
Napokon. Váš sebavedomý nick prezrádza mnoho. pre ktorých jazyk človeka
Apropo, pán kulturológ, píšete: "Monika píše p e k n e...", podobne, ako nad Vami znalkyňa: "Pekný článok".
Podľa mňa (čo sa v ničom nevyznám), "pekný" je sadrový trpaslík - na záhradke. "Pekne" je v Disneylande. "Pekný", je Boris Kollár. "Pekné", sú jeho manželky. A, určite sú "pekné" aj ich vily. Ich autá.
.
Máte pocit, milý kulturológ, že ste svojím príspevkom čosi originálne povedali? Čo tu ešte nebolo?
Lebo, ak to nechápete, toto bolo zmyslom článku. Venovaného pánovi Kušnierikovi.
Ctený pán diskutujúci, rozumiem, vrátili ste mi úder z jednej diskusie, prijímam. __________________________________ Keďže ste veľký znalec frazeológie , kritik štýlu, s radosťou si prečítam, ako preštylizujete môj príspevok, aj keď naozaj nič nepovedal, bude Vaša verzia hodna vyváženia zlatom. V ďalších diskusných príspevkoch sa s dôverou vopred obrátim na Vás s prosbou o "učesanie" mojich viet. Dávam do pozornosti, že som nenapísal myšlienok, keďže žiadne nemám. ______________________________________ S úctou Váš pokorný obdivovateľ.
Vynašli ste sa, ale - verte mi, prosím - nič Vám nevraciam. Nevraciam ani (ako mnohí tu, nazývajúci to: "grcaním"; ani iným spôsobom).
Považoval som za vhodné, vyjadriť sa k meritu článku. K jeho pointe. (Teda v duchu, ako zrejme myslel, vnímal a konal aj spomenutý pán Kušnierik.)
A to je všetko.
.
Ak nechápete (pri Vašej pozitivistickej vonkajšej uhladenosti), že ak ktosi príspevkom v replike otvorene prejaví (vedomé, vrodené či získané) nepochopenie príspevku v diskusii, že je nevyhnutné mu pomôcť, p r e h ĺ b i ť reakciu (odpovedať, je slušné) - f a k t i c i t o u , tak nechápete zmysel tzv. akademickej debaty.
Ku občasným vypusteným pšuchom (najeufemistickejší výraz pre prd), sa nevyslovujem. Aj nezrelí mládenci musia čosi... vypustiť. Obzvlášť tí, pre ktorých je prd...núť si vo výťahu plnom ľudí - najväčšia rozkoš, a pocit sebauplatnenia sa v spoločnosti. (Tu link snáď nie je potrebný, ku fakticite tohto tvrdenia.) Ale - toto - nie je Váš prípad.
.
Opakujem, nemám potrebu wrestlingu. Naopak, je mi (na rozdiel od obľúbenosti masami) odporný. Ale, moje vzdelanie, skúsenosti a vedomosti mi prikazujú, nie zo samaritánskeho pudu, ani mesianizmu - ale ako občianska povinnosť, neznalému sa venovať. Nezištne. Preto, v replike - uvádzam fakty.
• Tu sa asi zídu fajnšmekri. Preto - niektorým - vadí (pre náckov: prekáža) slovo: "Nebohý". Sarkasti, začnú špekulovať, či to nie je náznak bezbožnosti, náhodou.
• A ženy, oddané sentimentu. Predsa, tradične, hovorí sa, že ony sú citové a muži racionálni. (Či to platí večne, neviem.)
*
Článok je fajn. Už aj preto, že bolo načase, v ne čase, spomenúť si na jedného z mála ľudí na Slovensku, ktorí za posledné štvrťstoročie - za obdobie kapitalizmu karpatského typu - čosi k o n k r é t n e spravili. Nepriliehavé by bolo, ak by sa tu objavili prázdne hlavy - so svojimi RIP, VIP, a frázami, ktoré ubíjajú. Naopak, treba sa tešiť, že na tomto našom malom Slovensku, kde už dnes všetci darmožráči "Milujú Slovensko" (teda peniaze jeho daňových poplatníkov), bez bázne a hany, Slovensko, ktoré za všetko vďačí hlavne svojej šťastno/nešťastnej geografickej polohe (lebo, ak by, pri mentalite miestnych pánov, ležalo kdesi viac na východ, tak by už nebolo), naopak - treba sa tešiť, že tu takýto človek žil, a o akýsi milimeter, možno aj centimeter - posunul tú káru, ktorú pred ním (desaťročia, storočia) posúvali miestni vzdelanci a slušní jedinci - ďalej. O čosi ďalej.
*
Prví kresťania, pochovávali svojich - v bielom. Plní radosti. Z toho, čo som vyššie spomenul.
P.S. A, myslím na jeho peknú a milú dcéru, že má byť na čo hrdá.
Prekrásne pospomínanie,
A tie 3 rady majú niečo do seba:)