Máš len šťastie, že hlupane nečítajú blog na Sme. Lebo by ťa zažalovalo riadne stádo. A platila by si ako mourovatá. Hneď by bolo na novú kabelku a pléd.
Jednu takú "hlupaňu" poznám. Je mi jej ľúto. Spadla do toho, ani sama nevie ako. Možno je naozaj hlupaňa. Alebo iba bola svojho času naivná? Dôverčivá? Ktovie... Dnes už čas vrátiť nemôže. Má s tým XY deti. Ale s tými celebritami by sa nemusela stretávať. Tobôž nie na takých plesoch. Alebo musí? Ktovie, čo je človek (a najmä obetavá matka) ochotný urobiť pre kľud v rodine a šťastie svojich detí...
hlavnej hrdinky . Mozno si mala doniest z domu viacej dusenej zeleninky. jedna si dva roky vyvarala zdravo v parnom hrnci vsetko.Potom isla na tyzden na skolenie do Tatier a hned druhy den dostala zaludocne bolesti lebo telo uz nepoznalo spaleny olej a masti.
väčšinou , ani nevedia, čo za hlupane na takomto plese boli... a okrem iného, denne stretávam takéto hlupane vo všetkých vekových kategóriach hocikde a vedľa nich, ešte väčších hlupákov a všetci sa tvária, ako polobohovia, s rukami prilepenými, buď na zadok hlupane, alebo na mobil...je to jedno, či je to Ples v opre, alebo obyčajná ulica v obyčajnom meste...Prehádzané hodnoty nás postihli všetkých... neviem, či už môžeme klesnúť hlbšie..
V džungli sme do nitky premokli a šliapla som do vlhkého slonieho hovna. Nenápadné pijavice, ktoré vyzerali ako čierne špáradlá, sa mi prilepili o nohy, zaguľatili sa a odpadli. Ostali po nich iba krvavé lýtka. Neprestala som sa usmievať.
Raz podvečer sa na mňa naširoko usmial mních z tigrieho chrámu. Tento úsmev si cením najviac. Mnísi sa stravujú striedmo, vstávajú pred svitaním a poslednýkrát jedia okolo jedenástej dopoludnia. Áno, aj hladný muž sa vie usmiať.
Akože vymyslený, vôbec nie
A platila by si ako mourovatá. Hneď by bolo na novú kabelku a pléd.