Zo života vo firme snov: Môj kolega utečenec

Autor: Monika Nagyova | 19.1.2021 o 9:15 | (upravené 19.1.2021 o 11:57) Karma článku: 13,33 | Prečítané:  3739x

Šéf si raz v jednom denníku prečítal rozhovor s utečencom so skrytou identitou. Oslovil ho migrantov osud, ktorý navyše študoval v našom odbore. Požiadal redaktorku, aby mu na neho poskytla kontakt. 

Utečenca sme zavolali do firmy a ponúkli mu prácu, ktorú vďačne prijal. Absolvoval školenia a dostal za úlohu spravovať rôzne databázy. Vyhľadával informácie, ktoré vkladal do tabuliek a kontroloval správnosť údajov.
Chodieval sa pravidelne modliť a robil to diskrétne, akoby šiel na záchod, akurát nezabočil  doľava, ale pokračoval ďalej po chodbe a hľadal voľnú jednačku. Keď ju našiel, vošiel dnu, obrátil sa smerom k Mekke a kľakol si. Jeho modlenie bolo rovnako dlhé, ako cigaretové pauzy fajčiarov.  
Kolegyne ho brávali na obed a kolegovia na futbal. Bavili ho naše veselé historky a cenil si čas, ktorý sme mu venovali.
„Najlepšie a najhoršie veci sa mi dejú naraz,“ povedal mi v kuchynke pri káve. „Robím v tejto firme a bývam v utečeneckom tábore.“
V utečeneckom tábore vraj mali plesnivé skrine a tvrdé postele. V izbe spával spolu s ďalšími piatimi ľuďmi, bol tam nevrlý personál a jedlo, ktoré sa nedalo jesť.

Kolegovi utečencovi sa rodina rozpadla za jedinú noc. Otca zavreli do väzenia, brat ušiel na druhý koniec Európy a mama stratila prácu. Keď sa po mnohých peripetiách ocitol v uliciach nášho hlavného mesta, cítil sa stratený.
„Bez dokladov som ako duch. Ani jedna banka mi nechce otvoriť účet. Veľmi rád sa bicyklujem, no bicykel si nemôžem požičať. Na potvrdenie, ktoré pri sebe nosím, mi ho nevydajú. Páči sa mi Bratislava, ale žijem iba v jej tieni.“

Potom bicykle zmizli z ciest, zozimilo sa a napadaný sneh sa menil na blato, ktoré okoloidúce autá fŕkali na chodcov.
„Verila by si, že ja ako moslim, som sa cítil najhoršie na Vianoce? Vnímal som, ako vy všetci tento sviatok intenzívne prežívate. Ja som ležal na posteli a pocit smútku ma priam dusil. V tej chvíli mi veľmi chýbala moja rodina.“

Zima pominula, týždne a mesiace vo firme ubiehali rýchlo. Obdobie ramadánu absolvoval kolega utečenec s nami. Medzi ľuďmi, ktorí sa celé dni nalievajú kávou, objednávajú si jedlo a zo spoločného stola v kuchynke si berú to, čo je práve v ponuke: ovocie, čokoláda, torta, koláče, bonboniéra. V tomto prostredí sa postil 30 dní. Sprvu som si myslela, že sa nechá prevalcovať silou kolektívu, jeho vôľa však bola neotrasiteľná. Nemal najmenšiu pochybnosť o tom, že pôst vydrží. Ani nebol podráždený, či nahnevaný ako našinec, keď je hladný. Počas tých teplých dní si odoprel aj glg vody. Uisťoval nás, že on si to vynahradí po západe slnka, ale dni boli vtedy dlhé a slnko zapadalo neskoro. Na sklonku dňa, keď sme sa všetci chystali domov, som sa pri pohľade na neho zahanbila. On od rána nemal v sebe jediný hlt a ja som toho už toľko zjedla!

Kolega utečenec pracoval zodpovedne a precízne, každému ochotne pomáhal. Mal úprimný úsmev a keď sa hlasno rozosmial, pravou dlaňou si zakrýval ústa. Stal sa súčasťou našich každodenných životov a jeho prítomnosť vo firme nám neustále pripomínala, že nie je samozrejmé budiť sa vo vlastnej posteli a byť obklopený svojimi najbližšími. Nie my sme pomohli jemu, to on pomohol nám. Vďaka nemu sme si uprostred všetkých tých povinností a večného naháňania sa uvedomovali, ako nám je dobre.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Inšpekcia rieši, kto varoval Gašpara pred zadržaním. Sudca menoval aj Kaliňáka

Bývalý policajný prezident je obvinený zo založenia zločineckej skupiny.

Dobré ráno

Dobré ráno: O čom je debata o ruskej vakcíne Sputnik

Slovensko môže poslúžiť Sputniku ako experiment.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Slovenská stratégia očkovania je zdravotnícky škandál milénia

Odsunutie ľudí nad 65 rokov ku koncu hovorí, že očkovanie úmrtia nezníži.


Už ste čítali?