reklama

Mojím psychológom je Ježiš

Mať psychológa je v dnešnej dobe takmer nevyhnutné. Už to nie je tabu, mnohí o svojich terapeutoch hovoria otvorene. Ja som sa s tým svojím zoznámila, keď som mala pätnásť rokov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (30)

Paľo Habera vtedy prijal úlohu v Bednárikovom muzikáli „Evanjelium o Márii“ a ja, jeho fanynka, som urobila všetko pre to, aby som sa dostala na premiéru. Podarilo sa, ale keďže úloha Ježiša bola v alternácii troch spevákov, premiéru som videla s Petrom Slivkom.

Usadila som sa do deviateho radu na balkóne a čakala na začiatok predstavenia. V ústach som ešte cítila chuť práve zjedených orechových pirôžkov, ktoré pri divadle predávajú dodnes. Začal sa muzikál a... Detaily si nepamätám, to predstavenie ma strhlo ako smršť. Keď sa zatiahla opona a ozval sa búrlivý potlesk, zostalo vo mne ticho. Bolo také desivé a tajomné, že som sa nedokázala sústrediť ani na rozhovor s kamarátkou. Vystála som rad do šatne, obliekla si kabát a vyšla von. V hlave som mala jedinú otázku. Kto je Ježiš?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Paľa Haberu som neskôr v úlohe Ježiša videla niekoľkokrát, ale to už nebolo podstatné. Fascinoval ma Ježišov príbeh, zdal sa mi najkrajší zo všetkých, ktoré som poznala. Nie, že by som o ňom dovtedy nevedela, ale predtým ma neoslovil.

Jeho príbeh ma zaujal natoľko, že som sa po stopách Biblie vybrala osobne.
V Jordánsku ma obklopovali nehostinné pastviny, púšť a medové pohoria. Domáci mi uvarili silnú kávu s kardamónom a okolo mňa ležali rozvalené mačky, omráčené páľavou. Neďaleko na kopci stál soľný stĺp. To bola Lótova žena, ktorá nepremohla zvedavosť a otočila sa, aby uvidela oheň a síru, ktoré padali na Sodomu a Gomoru. Obzrela sa a skamenela. Pod ňou sa trblietalo mŕtve more, kam sa chodieval kúpať aj Herodes. 
Vyšla som na horu Nebo. A tak ako Mojžiš, aj ja som si tam sadla a videla som na Jericho, Betlehem, rieku Jordán a Jeruzalem.
Vo svätom meste som vošla do Getsemanskej záhrady. Podišla som k jednému z olivovníkov a dotkla sa ho. Strom bol mladý, nepamätal si, ako sa tam Ježiš, predtým než ho zatkli, zúfalo modlil a po tme čakal na naplnenie osudu. Čupla som si a dlane položila na zem, po ktorej kráčal. Ako mi mohol chýbať niekto, koho som nikdy nestretla?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bola som aj v Ríme a v bazilikách som si obzerala Ježišove relikvie. Navštívila som najznámejšie chrámy, kde bol zobrazený na maľbách a vytesaný do kameňa. Kráčala som popri jeho sochách a obrazoch, ale necítila som jeho prítomnosť. Rozptyľovali ma turisti a boleli ma nohy, na ktorých sa mi od dlhého chodenia robili pľuzgiere.

Toľko som Ježiša hľadala, až jedného dňa prišiel ku mne, rovno do telefónu.
„Moni, videla si už toto?“ pípla mi správa od kamaráta z Japonska.
Vzápätí mi poslal ukážku k filmu „Syn Boží“. DVD som si objednala ešte v ten deň.
Pri pozeraní tohto filmu som mala zážitok, ktorý sa nevyrovnal žiadnej zahraničnej ceste, ani toľko videnému muzikálu v divadle. 
Keď sa hlavný predstaviteľ filmu ocitol v Oprah Winfrey Show, moderátorka sa pred ním rozplakala. Poďakovala mu za to, že jej ukázal toho Ježiša, ktorého celý život hľadala. Cítila som to podobne ako Oprah, film mi dal jednoduchú a jasnú odpoveď na to, kto bol Ježiš. A najmä, nemala som pocit, že som ho našla, ale že sa z môjho srdca vynoril. Že tam celý čas bol.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Až oveľa neskôr som pochopila, že nie je nutné zbierať o Ježišovi knihy a filmy, či navštevovať miesta po ktorých kedysi kráčal. Treba ho študovať srdcom. Ja to robím dennodenne a vždy odznova. V duchu mu hovorím o tom, čo ma trápi a snažím sa vypínať v hlave pomyselný televízor, ktorý mi v nej hučí celý deň, pretože chcem zachytiť to, čo mi odpovedá. Ale nedarí sa mi to, nepočujem ho.
Potom však príde moment, keď vyjdem do záhrady mojich rodičov a všetko je biele. Zasnežený je živý plot aj kríky okolo fontány, z ktorej visia cencúle. V rohoch altánku sú zamrznuté pavučiny, stojím pod nimi a dívam sa na ne. Hoci je v tej chvíli moje vnútro ponorené do ticha, Ježiš opäť mlčí. Ale cítim, že sa na tie pavučiny pozeráme spolu.

Monika Nagyova

Monika Nagyova

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  295
  •  | 
  • Páči sa:  2 287x

Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied Zoznam autorových rubrík:  Úprimné pozdravy z BratislavyZo života vo firme snovDenník starej dievkyO pocitoch smrteľníkaShowbiznis je drinaČo je "in"Pribalím vás do kufra

reklama

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu