Zo života vo firme snov: Vianočný večierok, na ktorý nikdy nezabudnem

Autor: Monika Nagyova | 26.11.2020 o 9:20 | Karma článku: 13,06 | Prečítané:  6449x

Zachovať si súdnosť počas adventu je v korporácii náročné. Najmä keď klient pošle inštrukciu o 21:00 a ráno chce mať výsledok. Buďte netopierom, keď ste sa narodili ako človek!

Ponocovanie neobišlo ani mňa. Sedela som na stoličke so stuhnutou šijou a začula som buchotať upratovačku. 
„Monika, ešte si tu?“ oslovila ma, keď ma zbadala. „Myslela som, že tu už nikto nie je.“
Táňa nečistila len naše koberce, ale i srdcia. Nielen ja, ale aj ostatní kolegovia si s ňou vytvorili dôverný vzťah. Keď nám termíny horeli pod zadkom, ona potichu zbierala špinavé šálky zo stolov. Keď sme mali chuť rozprávať sa, ona odložila svoju prácu na neskôr a ochotne si nás vypočula. Na meniny mi vždy nechala na klávesnici bonboniéru. Nemusela k nej napísať žiadny odkaz, vedela som, od koho je.
„Pôjdem domov, keď skončíš,“ povedala som jej v tú noc. „Spolu to tu zakódujeme.“
„Dobre, ešte dokončím dve miestnosti a prídem ťa vyzdvihnúť.“

Pomohla som jej odvliecť plné vrecia smetí. Boli ťažké, nechcelo sa mi veriť, že ja a moji kolegovia denne vyprodukujeme toľko odpadu. Privolali sme si výťah a vystúpili z neho až kdesi v podzemí. Cez spletité chodby sme kráčali ku kontajnerom.
„Ako ideš domov?“ spýtala som sa jej, keď sme vyhodili všetky vrecia.
„Ešte by som mala stihnúť posledný spoj.“
„Poď, vezmem ťa taxíkom, veď aj tak ideme rovnakým smerom.“
Chvíľu sme z auta mlčky sledovali vysvietené mesto. V kaviarňach a baroch blikali vianočné dekorácie. 
„O koľkej zajtra vstávaš?“ spýtala som sa.
„O pol štvrtej,“ odvetila Táňa.
Prekvapene som sa na ňu pozrela.
„Aby som to všetko stíhala, môj pracovný deň začína o pol štvrtej,“ vysvetlila.
„A končí o jedenástej v noci,“ dodala som.
„A končí o jedenástej v noci,“ pritakala.
V duchu som sa zahanbila. Ja som sa chcela ľutovať, ako veľa pracujem a vedľa mňa sedel niekto, kto vstával nadránom, lietal z práce do práce a popritom sa staral o študujúcich synov a staručkého otca. Keď vystúpila z taxíka, chvíľu som sa za ňou dívala. Uvedomila som si, že je to žena, ktorá sa nezastavuje. Neodradili ju ani zdravotné problémy, kvôli ktorým prišla o svoje pôvodné zamestnanie a ani množstvo prekážok, ktoré jej život privial do cesty. Nech sa dialo čokoľvek, ona kráčala ďalej. Nedovolila, aby ju to prevalcovalo, ostala človekom a v jej prítomnosti ľudí hrialo na duši.

Napriek náročnému obdobiu ku koncu roka sme si vždy vedeli nájsť čas na prípravu vianočného večierka. Kostýmy známych spevákov sa povaľovali v kanceláriách spolu s maľovátkami a parochňami. Večierok sa konal v reštaurácii na bratislavskom hrade. Celý areál sme mali pre seba. Ja som sa nenavliekla do žiadnej masky, dala som si iba šaty. Cupitala som po schodoch až k vysvietenému hradu, zastala na nádvorí a rozhliadla sa okolo seba. Cítila som sa ako v rozprávke. Keď som vošla do reštaurácie, pri dverách ma privítala Amy Winehouse. Obďaleč stál Freddie Mercury v družnom rozhovore so skupinou Kiss. Michael Jackson sa napchával kanapkami a Lady Gaga tam pobehovala v natáčkach.

Šéf mal príhovor s prekvapivým záverom. Hovoril o jednom vzácnom človeku medzi nami, ktorý mal nedávno okrúhle jubileum. Úchytkom som sledovala Táňu, ktorú sme na párty pozvali tiež. Jej tvár sa postupne rozjasňovala a zároveň červenala, keď pochopila, že reč je o nej. Šéf jej v mene všetkých poďakoval, odovzdal jej kvety a starostlivo vybratý darček, zabalený v krabičke so striebornou stuhou. Dlho sme jej tlieskali. Táňa stála pred nami s kyticou v ruke a prstami sa dotýkala kútikov očí, aby zastavila slzy, ktoré sa jej tam nahrnuli. Dídžej ako podmaz pustil „Happy Birthday“ a všetci sme jej gratulovali.

Keď som Táni zablahoželala, za mnou sa tiahol ešte dlhý rad gratulantov. Bolo mi teplo a chcela som sa trocha ochladiť. Vyšla som na vzduch, obišla som fajčiarky Cher a Britney Spears a zadívala sa na osvetlené veže hradu. Pošúchala som si dlane, štípali ma z toho, ako som spolu s ostatnými tlieskala Táni. Už po chvíli mi začínala byť zima a tak som sa zvrtla a zamierila späť do reštaurácie. Prv, než som vošla dnu, zastala som pod vysvietenými oknami. Videla som v nich mojich kolegov, ktorí oslávenkyni srdečne triasli rukou a objímali ju. Chvíľu som ich dojato sledovala. Bola som vďačná za to, že pracujem s ľuďmi, ktorí dokážu rozoznať a oceniť ozajstnú hviezdu medzi nami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Keď začal boj s extrémizmom prinášať výsledky, prokuratúra ho ide oslabiť

Samostatné oddelenie špeciálnej prokuratúry má dnes päť ľudí.

Dobré ráno

Dobré ráno: Obvinili Fica, Kotlebu aj Mazureka. Teraz im hrozí zánik

Pripravuje sa reorganizácia prokuratúry.

Komentár Zuzany Kepplovej

Žilinka vykročil ľavou

Rozpustenie Honzovho úradu sa nezdá ako dobrý začiatok perestrojky na prokuratúre.


Už ste čítali?