Skutočný život, skutočné city. Welcome to Bratislava city.

Autor: Monika Nagyova | 20.2.2020 o 14:33 | Karma článku: 11,79 | Prečítané:  6305x

Muži v Bratislave vyzerajú akoby ich jedna mater mala. Vlastnia pekné autá, v ktorých presedia polovicu života a v ranných kolónach si v spätnom zrkadle kontrolujú precízne zastrihnuté briadky. 

Pôsobia ako každý iný Európan. Sú oblečení v čistých košeliach, na krkoch majú šnúrky s kovovými karabínami a na nich pripnuté kartičky, ktoré sa im pri rýchlej chôdzi hompáľajú hore dolu. Najskôr si kartičkami otvoria turnikety, potom ich vcucnú výťahy a vyvezú ich kdesi vysoko, do sveta mítingov a dedlajnov. Títo muži majú veľa práce a málo času. Rýchlo sa naobedujú v hlučnej táckarni nákupného centra, siestu preskočia a v náhlivom tempe zotrvajú až do večera.  

Skutočné kapacity sa vynárajú v meste až po rannej špičke a času majú habadej. Nemusia každé ráno zdraviť riaditeľov a kadejakých manažérov. Oni majú len jedného šéfa. 

Zájdu za ním, trochu sa zohriať. V svätostánku sa rozložia na zemi, akoby boli na stanovačke. Sedia na smradľavých spacákoch a modlia sa k tomu najvyššiemu zo všetkých. V skutočnosti však striehnu na zblúdených katolíkov. Hneď, ako dáky bohumilý človek vojde do chrámu, vystrčia pred neho dlaň a hodia na neho psie oči. Náhodný kresťan je v pomykove, prišiel sa Bohu vyžalovať a on na neho poslal páchnucich ožranov. Svätuškár sa  v okamihu rozhodne, že jeden deň bez božej milosti vydrží. Zvrtne sa na opätku a mieri von. Nájdu sa však aj takí, ktorí chcú stratené duše usalašené v kostole obdarovať niečím užitočným. Ponúkajú im pečivo a cukríky. Skutočné kapacity nechcú dobrých ľudí uraziť, a preto ich milodary prijmú. Ale nič nezahreje lepšie ako tvrdý alkohol! 

Slnko sa už vzchopilo, rozťahuje sa po oblohe, kúsok po kúsku roztápa chladnú Bratislavu. Kapacity zrolujú spacáky, natlačia ich do nákupnej tašky Ikea a vyjdú von. Žmúria do slnka a drsnými dlaňami si šúchajú niekoľkomesačné brady. To sú oni, jedinci bez škrupúľ, nie ako tie vyklonované tvory európskej únie, ktoré žijú v akejsi bubline. Títo tu majú rozviazané baganče, hnisavé uši a deravé zuby. Milujú borovičku, nehľadia na trendy a nemenia si trenky. Najčastejšie sa dívajú do zeme, kontrolujú, čo tam pracujúca črieda po sebe nechala. Zväčša sú to špaky, mince a papierové vreckovky. Zozbierajú všetko, čo ulica ponúka a následne si zadovážia tekutú stravu. Tá jediná drží človeka na nohách a posilňuje jeho ducha. Potom obsadia lavičky blízko stánku s pečenými gaštanmi a pijú, kým majú čo. Poobede sa tmolia pod Michalskou bránou, otravujú ázijských turistov a pýtajú si od nich drobné. Obyvatelia mesta prechádzajúci okolo nich ani len nezdvihnú hlavy. Rýchlo prepletajú nohami a ťukajú do svojich mobilov. Vlastné tašky ich pri tom ťahajú k zemi a búchajú do kolien. 

Medzitým sa zotmelo, muži, teraz už v prepotených košeliach, zapnú svetlá vo svojich kanceláriách a naďalej sa hrbia nad počítačmi. Občas vyzrú von oknami. Ľudia pod nimi sú ako mravce, neúnavne sa premiestňujú z miesta na miesto. Autá trúbia, sanitky húkajú, z bočných ciest sa vynárajú ďalšie a ďalšie mravce. Bratislavu rozsvietili nočné lampy a mesto ovanul chlad. Je načase ísť domov. 

Muži v prepotených košeliach odchádzajú z práce neskoro večer. Jeden z nich cestou k parkovisku míňa veselých opilcov v dotrhaných kabátoch. Evidentne majú slinu, pomyslí si. Má za sebou náročný deň, zamyslene kráča, nechce sa mu nikam ponáhľať. V takýchto stavoch vyčerpania skĺzava do pocitov sebaľútosti a kladie si jedinú otázku: Je toto život? Predstavuje si, aké by to bolo, nemať na krku hypotéku, rodinné výdavky a milión iných starostí. Len tak celý deň sedieť a piť! Možno by som mal z toho života aspoň niečo, uvažuje trpko. Potom si však uvedomí, že ani ožrani to nemajú ľahké. Zrejme tým alkoholom v plastových fľašiach zapíjajú skutočnú bolesť. A tak, ako všetci, aj oni vedia, čo je to strach a sklamanie. Muž v prepotenej košeli sa za nimi poslednýkrát obzrie a nasadne do svojho auta. Kým štartuje, premýšľa nad tým, čo je to skutočný život. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Trafiky v nákupných centrách nakoniec otvoria aj v pondelok

Premiér predstavil sedem rýchlych opatrení na pomoc ekonomike.

Világi: Štát by mal teraz podporiť všetkých. Nemáme čas

Slovenská rafinéria musí riešiť viacero problémov.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Otvorenie ďalších obchodov je správny krok

Ekonomika sa potrebuje rozhýbať.


Už ste čítali?