Čo ma naučila Dara Rolins

Autor: Monika Nagyova | 7.1.2020 o 11:55 | Karma článku: 10,26 | Prečítané:  10938x

Zavolala mi babkina setra. Mala deväťdesiat rokov a ležala na smrteľnej posteli. „Monika,“ ozvala sa slabým hlasom akoby zo záhrobia. „Na tú Daru si si vyfúkala vlasy?“  

Uistila som ju, že vlasy mám vyfúkané. Babkina sestra ešte dodala, že na mňa myslí a drží mi palce. Telefón som odložila späť do kabelky a  nebadane som sa usmiala. Lepšie požehnanie som dostať nemohla, toto nemôže dopadnúť zle! Kráčala som po ulici a bola som odhodlaná na všetko. 

Keď som však vstúpila do kníhkupectva a zbadala davy fanúšikov i zástupcov médií, zmeravela som. Srdce sa mi rozbúchalo a dlane zvlhli. 
„Dara by mala doraziť o dvadsať minút,“ oznámila mi jej vydavateľka. 
Mlčky som prikývla. Panebože, na čo som sa to dala nahovoriť?

V Panta Rhei videli moje videoblogy o knihách a ponúkli mi spoluprácu v podobe moderovania besied. A či by som hneď nezačala moderovaním autogramiády prvého diára Dary Rolins. Prekvapením sa mi rozšírili zreničky. Spýtala som sa, či si naozaj myslia, že to zvládnem. Šéf marketingu pritakal, vraj ho tie videoblogy presvedčili. Váhala som, ale napokon som súhlasila. 

Teraz som stála v kníhkupectve a očami blúdila po rozložených kamerách. Snažila som sa upokojiť. Ľudia postávali a netrpezlivo čakali na hviezdu. 

Spomenula som si, ako ma mama kedysi dávno počas dovolenky v Tatrách spolu s mojimi sestrami zobrala ku kaderníčke.
„Na Darinku Rolincovú,“ povedala žene s dlhými nožnicami.
Keď kaderníčka dokončila svoje dielo, ja a moje sestry sme sa rozplakali. Chceli sme sa podobať na Darinku Rolincovú, ale z malého tatranského kaderníctva sme vychádzali ako traja chlapci. 
„Už je tu! Poď, idem ťa s ňou zoznámiť,“ vyrušila ma zo spomienok jej vydavateľka.
Vonku fúkal studený novembrový vietor a my dve sme len tak v blúzkach vyšli von, obehli sme budovu a podišli sme k autu, v ktorom Dara sedela. Zoznámili sme sa skôr, než sa otvorila rampa na garáži. Vystrčila ruku von cez okno a veselo povedala:
„Ahoj, ja som Dara.“ 
Potom auto vošlo do garáže a my sme ho nasledovali. Dara z neho vystúpila a usmiala sa na mňa. Podišli sme k výťahu, ktorý nás vyviezol do skladu. Prechádzali sme obrovskými priestormi po strop naplnenými knihami. Dara kráčala vedľa mňa, rozprávali sme sa o tom, že práve ide z rádia a že večer ju čaká ešte jedno vystúpenie. Hovorila so mnou, akoby sme sa poznali už oddávna. Keď sme vošli do kancelárie zapratanej krabicami, spýtala sa ma:
„Na ako dlho vidíš náš rozhovor?“ 
„Asi štyridsať minút,“ odvetila som jej.
„Nie je to veľa? Bežne to ako dlho trvá?“ 
Mala som sa jej povedať, že zatiaľ som moderovala len svoju stužkovú a ples biskupických futbalistov? Mlčala som. Možno to vyzeralo tak, že v mori skúseností s krstami kníh a knižnými besedami sa snažím spomenúť, koľko trvajú autogramiády. 
„Pozri, dajme to na polovicu z toho,“ navrhla mi. „Ak je tam veľa ľudí, autogramiáda sa časovo natiahne a dvadsaťminútový rozhovor bude stačiť.“
S Dariným manažérom som dohodla detaily jej príchodu a vo dverách som sa na ňu ešte otočila.
„Vidíme sa na pódiu!“ 
Ukázala mi palec hore. 

Vystúpila som na pódium, chytila do ruky mikrofón a pozrela som na more hláv podo mnou. Uvedomila som si, že v tej chvíli nechcem byť nikde inde. Mala som v sebe napätie i adrenalín a ten pocit som si vychutnávala. Povedala som pár úvodných viet a keď mi manažér dal znamenie, zakričala som Darine meno do mikrofónu. Vtedy sa otvoril výťah a speváčka z neho vyšla za búrlivých ovácií. Predierala sa cestičkou lemovanou fanúšikmi a kým prišla ku mne, držala v rukách kytice kvetov a všakovaké darčeky. 

S Darou na pódiu sa moja nervozita vytratila. Neboli sme tam každá za seba, boli sme tam ako jeden tím. Cítila som, že stojí pri mne a to mi dodalo odvahu. 

Odvtedy ubehli štyri roky. Dara napísala ďalšie tri diáre a naša spolupráca trvá dodnes. 

Dara Rolins odštartovala moju kariéru moderátorky literárnych besied. Vždy, keď idem na besedu, beriem si so sebou tri veci. Hodinky, aby som počas rozhovoru jedným očkom sledovala čas, vytlačený scenár s otázkami a pocit, že žijem svoj sen. Nie každému sa v živote podarí robiť to, čo ho skutočne napĺňa.  

Hovorí sa, že keď niečo chceme, celý vesmír sa spojí, aby sme to dosiahli. Dobre, tak možno nie celý vesmír, ale jedna hviezda sa ku mne naklonila určite. Dara Rolins ma naučila, že ak dostanem ponuku, ktorá presahuje hranice mojej odvahy, mám ju prijať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?