Pod stromčekom si želám nájsť Ježiška

Autor: Monika Nagyova | 11.12.2019 o 11:40 | Karma článku: 4,47 | Prečítané:  1719x

Ach, keby tak namiesto darčekov priniesol seba. Zdvihla by som ho na ruky a strach z môjho života by sa vytratil. Neznáma a bezodná tma za oknom by sa razom premenila na tichú noc. 

Minulý rok som deň pred Vianocami bola na cintoríne. Zo šedej oblohy padal dážď, voda cícerkom stekala po náhrobných kameňoch a medzi hrobmi sa tvorilo lepkavé blato. Avšak nielen počasie oplakávalo mŕtvych. Pri jednom čerstvom hrobe som zbadala mladého Róma. Sedel na zemi a zablatenými rukami sa snažil postaviť umelý vianočný stromček. Stromček nie a nie stáť. Skúšal ho zavŕtať do vlhkej hliny, ale nedarilo sa mu to. Napokon to vzdal, stromček spadol a on sa hlasno rozvzlykal. Kabát mal celý premočený, nedbal, že prší, len tam sedel a plakal. Gýčové ozdoby z padnutého stromčeka mu ležali pri nohách. 

O dva dni na to, na prvý sviatok vianočný, som na ulici stretla priateľky mojej babky, ktoré sa hotovali do kostola. Tento slávnostný deň si dali na svojom zovňajšku záležať o trochu viac než obvykle. Jedna z nich bola oblečená celá v čiernom. Čerstvá vdova. Bola som presvedčená o tom, že je to silná žena, odhodlaná čeliť údelom osudu, ale keď som k nej podišla a pozdravila ju, tvár sa jej skrivila od vzlyku a spodná pera sa jej roztriasla. Hoci som ju poznala oddávna, plakať som ju videla prvý raz.  
„Po šesťdesiatich rokoch idem na túto omšu prvýkrát bez neho,“ zašepkala. 
Potom si nenápadne vreckovkou utrela slzy a vykročila smerom k svätostánku. 

Ani tieto Vianoce nebudú pre každého šťastné a už vôbec nie veselé. Mnohým z nás budú pri prestretom stole chýbať blízke duše. Posolstvo Vianoc je však dostatočne silné na to, aby človek dokázal to, čo ho nik neučil. Nechať tých, ktorí už nie sú medzi nami, ďalej žiť vo svojom srdci.

My sme na Vianoce všetci spolu u mojej babky. Spojení piatimi generáciami oslavujeme v jej dome najkrajšie sviatky roka. Babka na Štedrý večer všade zhasne svetlá a zazvoní zvončekom. Svieti iba malý stromček, ku ktorému podídeme a ona obdarí svojich najmenších.

Keďže nás je veľa, sme roztrúsení vo všetkých izbách. Aj v jej spálni. Už tridsaťjeden rokov v nej babka spí sama. V miestnosti je nábytok, ktorý ešte zhotovil jej muž, vychýrený stolár. Skrine aj periniak stále vyzerajú ako nové. Nad posteľou visí veľký obraz Panny Márie s Jezuliatkom. Nedávno som sa na tú maľbu zadívala a uvedomila som si, že človek je jediný tvor na tejto planéte, ktorý je schopný dlhé stáročia prenášať odkaz toho, ktorého narodenie čoskoro opäť oslávime. Pochopila som, že my vlastne nepotrebujeme nájsť pod stromčekom Ježiška, lebo aj bez toho vieme, že na svete niet silnejšieho slova ako láska.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vaším programom je vojna (píše Michal Havran)

Odkaz lekárničke zo Slovenskej Ľupče.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Hruška pustil Trnku

Možno prokurátor žiada prísnejšiu trestnú kvalifikáciu.


Už ste čítali?