reklama

Denník starej dievky – Komplexy zničia každú príležitosť

Mala som šestnásť rokov a ešte som netušila, že zostanem na ocot. Ale mohla som predvídať, že sa tak stane. Lenže ja som varovné signály prehliadala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (63)

„Vstávajte, ideme spať!“ zvykla každé ráno zakričať Terka. 
Pripravila rybaciu nátierku, nakrájala chlieb, papriky i rajčiny. Vytiahla servítky a dala lúhovať čaj. Bol najvyšší čas raňajkovať. Kemp ožil, všetci naokolo sa už prebudili. Stanovali sme v známom rekreačnom centre a týždeň sme sa z neho nepohli. Bolo nás šesť kamarátok. Celé dni sme ležali pod stromami na karimatkách, bol to nepretržitý veget. Terka mala pravdu, po raňajkách sme opäť zadriemali. Alebo sme písali do spoločného denníka, lakovali si nechty, listovali v časopisoch a keď sa nám chcelo, zdvihli sme sa a vybrali sa k jazeru, ktoré bolo pár krokov od nás. Dni boli dlhé, teplé a bezoblačné. Zvykli sme zísť ku kolotočom, či do bufetu na langoše. Pol dňa sme presedeli na drevených laviciach pri pohároch s čapovanou kofolou. Kúsok od bufetu sa večer čo večer konali vychýrené diskotéky. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lenže ja som bola tučná a na diskotéky som nechodievala. Väčšinou som pri stanoch strážila drevo. Ležala som na tráve s dlaňami pod hlavou a dívala sa na hviezdy. Myslela som na knihu, v ktorej autorka opisovala, ako na diskotékach strážila kabelky. Spomedzi svojich kamarátok bola najtučnejšia, kto iný sa na to mal podujať? A tak sedela pri stole s výhľadom na tanečný parket a ohučaná z reprákov strážila tancujúcim priateľkám kabelky. Ja som aspoň mala ticho a výhľad na nebo posiate hviezdami. 

Baby, s ktorými som v kempe prázdninovala, sa z diskotéky vracali so svojimi ctiteľmi v pätách. Vďaka môjmu stráženiu nám nik neodcudzil drevo a tak sme mohli založiť oheň, pri ktorom sme v rozšírenej zostave zotrvali až do skorých ranných hodín. Mala som šestnásť rokov a komplexov vyše hlavy. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Raz sa pri našom ohnisku pristavil chlapec s gitarou. Vlasy mu padali do očí a neustále si ich dával za uši. Bol kamarátsky, prisadol si k nám a bez obáv začal hrať. Mal pekný hlas, páčil sa mi jeho humor a imponovali mi jeho názory. Ešte študoval, ale vraj si raz určite vyskúša aj prácu smetiara. Chcel vedieť, aké to je, plniť si detské sny. Chlapec s gitarou sa pri našom stane zastavil aj nasledujúce dni. Hral, spieval a zabával všetkých naokolo. Bol pastvou pre moje oči. Vždy som si sadla tak, aby som na neho dobre videla a dúfala som, že si to nikto nevšimne. Chichúňala som sa na jeho zážitkoch a snažila sa upokojiť motýle, ktoré sa v mojom bruchu rozmnožovali samé od seba. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chlapec s gitarou bol rodený vodcovský typ. Navrhol, aby sme prešli k malému baru na konci kempu, vraj je ešte otvorený, možno niečo nalejú. I naliali. A nielen to, na pulte hralo malé rádio a pár opilcov, ktorí ešte vedeli stáť na nohách, tancovalo so svojimi frajerkami. Chlapec s gitarou podišiel ku mne, chytil ma za ruku a spýtal sa, či s ním nejdem tancovať. V tej chvíli sa mi zastavilo srdce a vyletela som hore, na vrchol rebríčka najšťastnejších ľudí pod hviezdami. Tancovala som s ním slaďák a nemohla som uveriť tomu, že zo všetkých dievčat si vybral práve mňa. Od nervozity som však bola celá meravá a slová sa mi zasekli v krku. Nielenže som nevravela nič zmysluplné, nevravela som ani nič bezduché. Keď sme dotancovali, cítila som, ako sa mi motýle v bruchu menia na červíkov, ktorí ma zvnútra celú nahlodali. Čo na mne vidí? Veď mám nadváhu a tancujem ako medveď. Po zvyšok noci som sa mu vyhýbala. Popritom som si zo všetkého najviac želala, aby so mnou opäť tancoval. Prečo som robila presný opak toho, čo som cítila? Ani na druhý deň som sa na neho nedokázala pozrieť, horeli mi uši už len keď som začula jeho hlas. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odvahu som naberala tak dlho, až som to nestihla. O pár dní neskôr som chlapca s gitarou zazrela v objatí iného dievčaťa. Bol to varovný signál, príklad toho, čo sa môže stať, keď nechám, aby mi červy pochybností rozožrali vnútro. Mala som príšerne málo sebavedomia. A najväčším nepriateľom sebavedomia sú komplexy, tie zničia každú príležitosť. Lenže zbaviť sa komplexov je nadľudský výkon, ktorý sa nepodarí každému. Komplex menejcennosti odprevádza človeka neraz až do hrobu. 

Na chlapca s gitarou a môj zbabelý čin som si spomenula o mnoho rokov neskôr. Bol teplý september, Slovensko sa stalo predsedajúcou krajinou Európskej únie a mesto organizovalo summit, ktorý sprevádzal množstvo bezpečnostných opatrení. Väčšina obyvateľov Bratislavy zostala doma. Centrum bolo ako vymreté, ticho pretínali iba policajné sirény. Predo mnou kráčala výnimočne krásna dievčina. Mohla mať len o čosi viac rokov ako ja v tom kempe. Mala kratučkú sukňu a ladné pohyby. Policajné auto zastavilo pred prechodom pre chodcov a so zapnutou sirénou čakalo, kým slečna vstúpi na zebru. Policajti ňou boli tak očarení, že razom zabudli na európsku politickú špičku. Nevedeli z dievčaťa odtrhnúť pohľady, ich blikajúce vozidlo sa nepohlo ani po tom, ako prešla na druhú stranu ulice. Mužov zákona akoby seklo v krku, nie a nie otočiť hlavu späť na cestu. Nebyť summitu, možno by aj vyskočili z auta a vypýtali si od nej telefónne číslo. Keď dievčina zaregistrovala záujem policajtov, mimovoľne vypla hruď a pohodila vlasmi. Vtedy som si pomyslela, že ona určite nezostane starou dievkou, a že presne to som mala urobiť aj ja, keď ku mne zablúdil pohľadom chlapec s gitarou. Mimovoľne vypnúť hruď a pohodiť vlasmi, no ja som namiesto toho sklopila oči. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Skutočná hrdinka tohto blogu však prichádza na záver. Zbadala som ju na párty, ktorú organizoval jeden z popredných bratislavských hotelov. Bola v štýle Jamesa Bonda a na utajované miesto nás privážali limuzíny. Tam nás už čakal známy moderátor, zvučná kapela a tanečná skupina, ktorá vyhrala talentovú show. Mňa zaujal jeden pár, ktorý stál predo mnou v rade na kokteily. On švihák, ona škaredá Betty. Bola mladučká, s riedkymi vlasmi a špicatým nosom, na ktorom mala nastoknuté okuliare. Pila som kokteil a namiesto programu som sledovala tých dvoch. On sa okolo nej krútil akoby bola posledná bohyňa. V jednej ruke mal drink a druhou ju držal okolo pása. Šepkal jej čosi do ucha, ona zaklonila hlavu a srdečne sa rozosmiala. Dumala som nad tým, ako sa jej podarilo omotať si okolo prsta takého sympaťáka. Dokázala to, čo sa mne vtedy v kempe nepodarilo. Povzniesť sa nad svoje nedokonalosti a nedovoliť, aby jej komplexy zničili príležitosť byť šťastnou. 

Monika Nagyova

Monika Nagyova

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  295
  •  | 
  • Páči sa:  2 279x

Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied Zoznam autorových rubrík:  Úprimné pozdravy z BratislavyZo života vo firme snovDenník starej dievkyO pocitoch smrteľníkaShowbiznis je drinaČo je "in"Pribalím vás do kufra

reklama

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu