reklama

Denník starej dievky – Nevestin hod kyticou

Občas ľudí upodozrievam, že mi závidia slobodu, ale ruku na srdce, kto by naozaj chcel zostať slobodný po tridsiatke?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (49)

Bola som pozvaná na svadbu. Je to typ udalosti, na ktorej som priamo konfrontovaná s jedným z najväčších zlyhaní v mojom živote. Vo vyzdobenej sále bude veľa kvetov a každý lupeň na tých kvetoch mi bude pripomínať, že mňa cez prah nikto nikdy nepreniesol. Avšak, nepatrí sa neveste a ženíchovi odmietnuť pozvanie. Tak som teda šla. 

Usadili ma pri starejšom. Starejší už dávno nie sú tí pupkatí ujovia s nosmi červenými od prehltnutých poldecákov. Tento bol v najlepších rokoch, vtipný, pohotový, šarmantný. Mal na mieru šitý oblek a bol to starý mládenec. Sme rovesníci, ale kým ja sa rútim do čierneho tunela, on má pred sebou žiarivú budúcnosť. Čaká ho štúdium za oceánom, veľa pracovných ponúk a more žien, z ktorých si jedného dňa vyberie. Na tú pravú si vraj rád počká. Lepšie som sa mu prizrela, na tvári mal uvoľnený úsmev. Reprezentoval všetkých mužov, ktorí po štyridsiatke neprepadajú panike, lebo vedia, že so svadbou a založením rodiny môžu otáľať oveľa dlhšie ako ženy. Nehrnú sa bezhlavo dopredu, svoju zrelosť využívajú vo svoj prospech. Majú už väčší odstup i nadhľad a poriadne si premyslia, ktorej sľúbia vernosť až do smrti. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Starejší ma poprosil, či mu nepomôžem pri organizovaní hier. A tak som s ním stála na pódiu a rátala víťazné body súťažiacich dvojíc. Chcela som sa ho opýtať, či má nejakú hru, do ktorej by sa mohli prihlásiť aj jednotlivci, ale keď som sa rozhliadla po miestnosti, pochopila som, že by to bolo zbytočné. Každý niekomu patril a ja by som súťažila akurát tak sama so sebou. 

Bola to noc plná obrovských toriet a dojímavých príhovorov. Stretla som veľa známych, pýtala som sa ich na deti, škôlky a učiteľky. Zavalila som ich otázkami, len aby sa oni nestihli opýtať, kedy sa budem vydávať ja. 

Čas bežal rýchlo, sedela som pri stole a bavila sa s ostatnými. Práve som držala v ruke pohár prosecca a smiala sa na nejakom hlúpom vtipe, keď na mňa spoza chrbta zvolal škodoradostný hlas. 
„Monča, nevesta ide hádzať kyticu. Nechceš sa tam postaviť?“ 
Všetkým okolo mňa sa táto myšlienka náramne zapáčila. 
„Choď! Choď!“ pobádali ma svorne. 
Akoby do nich vošiel diabol, tváre im blčali a oči sa im leskli. Okamžite sa k nim pridružili aj ďalší okolo sediaci.
„Choď! Choď!“ kričali démoni pri stole a poniektorí z nich zovretými päsťami búchali po stole. 
To naozaj chcú, aby som sa postavila pod pódium, do hlúčika dvadsaťpäťročných dievčat a naťahovala ruky? Vedela som, že ak niečo neurobím, o chvíľu už bude skandovať celá sála. A tak som vstala a vykročila. Razila som si cestu cez dámy postávajúce pri chladiacom pulte so zákuskami, obišla som pobehujúce rozjašené deti, aj pripitých, tackavých strýkov. Vyšla som von a zhlboka sa nadýchla studeného vzduchu. Bola som obklopená tmou a tichom. Za chrbtom som mala pár mlčiacich fajčiarov. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chvíľu som len tak stála, srdce sa mi upokojilo a dych spomalil. Potom som podišla k oknu. Videla som, že jedna z vydajachtivých dievčin už chytila kyticu a teraz jednou rukou držala kvety a druhou objímala svojho nastávajúceho. Aj na mňa musel byť pekný pohľad. Bola som prikrčená pred oblokom, drkotala som zubami a tabakový dym, ktorý pri mne vydychovali postavy zahalené v tme, mi dráždil hrdlo. 

Zrazu sa všetci vyhrnuli von a ja som nevedela, čo sa deje. Vtom som začula výbuch a z neba padlo tisíc prskaviek. Ohňostroj vyvolal v deťoch vzrušené výkriky a u dospelých údiv. S hlavou vyvrátenou dohora som aj ja sledovala túto farebnú parádu. Bola som dojatá. Ohňostroj, ktorý vybuchoval pre šťastných novomanželov akoby symbolizoval oslavu života a pri pohľade naň som pociťovala vďačnosť. Veď život je krátky a na javisku menom svet hráme bez prestávky. Niekomu prischne príležitostná rola nevesty, inému doživotná rola starej dievky. Nesťažujem si na postavu, ktorú som vyfasovala. Pobudnem tu len chvíľu, tak si to chcem užiť, nech som nasúkaná v akomkoľvek kostýme.

Monika Nagyova

Monika Nagyova

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  295
  •  | 
  • Páči sa:  2 278x

Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied Zoznam autorových rubrík:  Úprimné pozdravy z BratislavyZo života vo firme snovDenník starej dievkyO pocitoch smrteľníkaShowbiznis je drinaČo je "in"Pribalím vás do kufra

reklama

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu