Bratislavská reality show v MHD

Autor: Monika Nagyova | 13.2.2019 o 10:00 | (upravené 13.2.2019 o 10:26) Karma článku: 10,08 | Prečítané:  9864x

Mesto občanov vyzýva, aby kvôli dopravným obmedzeniam vypli kone pod kapotou a presedlali na hromadnú dopravu. Milí noví pasažieri, vitajte. S nudou nepočítajte.  

V jeden neskorý večer sa veziem domov, trolejbus zbiera zo zastávok posledných zábudlivcov. Všetci by sme sa už najradšej videli doma v posteli. Po celodenných útrapách z nás vyprchali parfumy, zostal len pot a únava. Sedím pri okne a sledujem muža, ktorý tackavo nastupuje do vozidla. V ruke má krčah bieleho vína. Ožran je dobre naladený a keď sa vozidlo pohne, začne nahlas spievať trampské piesne. Má výrazný, zachrípnutý hlas. Nespieva zle, náhle však stíchne a zachmúri sa. Spomenul si, že nemá cvaknutý lístok? Vidím, ako si prikladá pery k džbánu, no na moment znehybnie, a potom sa od vína rázne odtiahne. Preklína svoj zlozvyk a chce skoncovať s alkoholom? Pýtam sa v duchu. Hneď ako tramp z trolejbusu vystúpi, hltavo sa napije. Vtedy pochopím, že nechcel riskovať, aby sa mu čosi vylialo. Stojac pevne na zemi mu pri pití vzácneho moku nevytečie ani kvapka. 

Cestovanie v hromadných prostriedkoch je ako život. Aj v ňom sa úpenlivo snažíme chytiť niečoho pevného, čoho by sme sa mohli držať. Stojíme v prievane, alebo sa naopak bojíme nadýchnuť, pretože vzduchu už nieto. V živote je to ako v autobusoch. Potácame sa, keď vodič zabrzdí kvôli prekážke na ceste a ak je tá prekážka nečakaná, bezmocne padáme na zem.  

Z hromadných prostriedkov sa čoraz častejšie stávajú bilboardy na kolesách. Sú zabalené do reklamných pútačov tak, že z nich nevidno von. Našťastie, neznáma žena z reproduktora dôrazne oznamuje názvy zastávok. Nie je možné, aby sme stratili prehľad o tom, kde sa práve nachádzame. Jedným takým trolejbusom cestujem. Je kompletne oblepený reklamou na liek proti bolesti hlavy. 
„Nasleduje zastávka, the next stop is, Novohradská,“ ozýva sa hlas z reproduktora.
„Svet patrí šikovným!“ vykríkne zo sedadla neučesaná pani v roztrhanom baloniaku. 
„Zastávka je na znamenie, this is a request stop.“
„Mám tri deti a tristo eur, ako mám z toho žiť?“ pani nedá pokoj a okolostojacich pasažierov ťahá do svojich problémov.  
„Nasleduje zastávka, the next stop is, Novohradská. Zastávka je na znamenie, this is a request stop.“
Trolejbus by na tú Novohradskú aj vyštartoval, ale šoférovi sa zasekli dvere. Voz bezradne stojí na mieste, dvere na ňom sa otvárajú a zase zatvárajú. Nečudo, že sa neznáma žena v reproduktore z toho pomiatla a dokola opakuje to isté. 
„Nasleduje zastávka.“
„Veď skapem!“ pani narieka tak nahlas, že pomätenú ženu prekričí. „Nemám čo žrať!“
„The next stop is, Novohradská. Zastávka je na znamenie.“
„Jebem na to!“
„This is a request stop. Nasleduje zastávka, the next stop is, Novohradská.“
Už sme z tej Novohradskej všetci na prášky. Mám toho plné zuby, hučí mi v hlave a náhle zatúžim po tabletke, ktorou je trolejbus oblepený. 

MHD je nevyčerpateľná studnica zážitkov a inšpirácií. Môžete v nej spoznať príbeh tínedžerky, ktorá kamoškám zanietene rozpráva o Adamovi a o tom, ako sa s ním pred tabuľou naťahovala o špongiu. Môžete počúvať ponosy čašníčky s opuchnutými členkami, ktorej navyše kolegyňa včera šlohla cigarety, či sledovať unavené, no zodpovedné učiteľky, tíšiace hlučných žiakov. MHD je ideálne miesto, kde so slúchadlami na ušiach môžete len tak naverímboha rojčiť. Alebo dumať nad svojim životom, ale aj nad životom iných. A čo je najlepšie, v MHD môžete čítať. 

Trolejbus, v ktorom sa veziem, sa lenivo terigá po ceste. Sedím na sedadle pri okne a čítam knihu českej herečky Lídy Baarovej. Po druhej svetovej vojne utekala z republiky ako nežiadúca osoba. Sadla si do autobusu, ktorý ju mal zaviesť tam, kde nebude nikomu prekážať. Dívala sa z okna a slzy sa jej tisli do očí. Mesto, ktoré opúšťala, bolo po vojne zničené. Videla zbúrané domy, rozpadnuté cesty a budovy v troskách. Snívala o tom, že ľudia sa budú opäť bezstarostne prechádzať a kupovať si zmrzlinu. Pri týchto vetách zdvihnem hlavu a pozriem von oknom. Všimnem si, že predavačka pred stánkom s ovocím družne komunikuje so zákazníčkou, ktorá drží v ruke obojok. Pes im skáče pri nohách a vrtí chvostom. Predavačka sa k nemu skloní a láskavo mu strapatí srsť. Chodci čakajú na semafore, jeden z nich má v ruke čokoládovú tyčinku a pôžitkársky z nej odhrýza. Chlapček sedí na trojkolke, kým naskočí zelená, otec mu dáva frčky do nosa a dieťa sa nevie prestať smiať. V takejto chvíli som Bratislave ochotná odpustiť všetko, aj uzavreté cesty v dôsledku rozsiahlej výstavby. Uvedomím si totiž, že Lída Baarová pred mnohými rokmi snívala o meste, ktoré ja považujem za samozrejmé. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Keď začal boj s extrémizmom prinášať výsledky, prokuratúra ho ide oslabiť

Samostatné oddelenie špeciálnej prokuratúry má dnes päť ľudí.

Dobré ráno

Dobré ráno: Obvinili Fica, Kotlebu aj Mazureka. Teraz im hrozí zánik

Pripravuje sa reorganizácia prokuratúry.

Komentár Zuzany Kepplovej

Žilinka vykročil ľavou

Rozpustenie Honzovho úradu sa nezdá ako dobrý začiatok perestrojky na prokuratúre.


Už ste čítali?