reklama

Na tento celebritný večierok len tak nezabudnem

Bola som na premiére prvej slovenskej divadelnej adaptácie románu Rozum a cit. Po predstavení som sa zúčastnila slávnostnej recepcie, na ktorej sa to celebritami len tak hemžilo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

S kamarátkou sme si našli stôl a onedlho k nám podišli dve dámy.
"Prepáčte, máte tu voľné?" spýtala sa jedna z nich, hovorila po česky a oblečené mala modré sako. 
"Samozrejme!" zareagovala som. 
Darmo som čakala, že namiesto nich sa nám prihovoria šarmantní herci. To sa stáva asi len vo filmoch. Dáma v modrom saku bola vedľa mňa. S pohárikmi v ruke sme si štrngli, potom sme si priniesli chlebíčky, šaláty, jednohubky a pochutnávali na výbornom jedle. Prehodili sme pár slov o predstavení, kostýmoch, o ére, v ktorej sa nosila česť a odvaha. Bolo tam plno ľudí. Každú chvíľu okolo mňa prechádzali herečky, známi režiséri a televízne moderátorky.
"Dievčatá, ponúknite sa," povedala dáma v modrom saku a posúvala predo mňa koláčiky. 
"Ďakujem, ja som skôr na slané."
"Rezne sme vám už zjedli, ale tu ešte niečo je," smiala sa a posunula mi tanier s chlebíčkami.
Ona i jej priateľka tam mali dosť známych. Postupne sa náš stôl zaplňoval, objavil sa pri ňom aj dobre naladený Andy Hryc.
"To ja som zaviedol tento milý zvyk, pozývať bývalých riaditeľov na premiéry," pochválil sa všetkým.
"Aha, veď ty si tu bol riaditeľ!" ozvala sa dáma v modrom saku.
"Áno, veď v mojej knihe je o tom celá kapitola."
"To mi nejako ušlo," usmiala sa.
"Asi ste ju nečítali príliš pozorne," podpichla som ju.
"To je pravda, čítala som ju len tak zbežne." 
Andy Hryc sa rozhovoril o divadle a ja som využila príležitosť položiť mu otázku. 
"Keď už sme pri adaptácii slávnej knihy, ako sa vám páčilo spracovanie Rivers of Babylon v národnom? Priznám sa, film som ešte nevidela."
"Priznám sa, v divadle som to ešte nevidel," odvetil. "Ale film by ste si mali pozrieť. Pri všetkej skromnosti, tam som so sebou spokojný."
"Naozaj si nedáte? Aj pre vás som to priniesla," dáma v modrom saku sa milo usmiala a opäť ma ponúkla koláčikmi, no ja som pokrútila hlavou. "Andy, tak ty si daj!"
"Marti, nemôžem. Ja schudnem dvadsať kíl a dvadsaťšesť priberiem. Celý život s tým bojujem. Keby som sa nekrotil, prasknem."
To my všetci, pán Hryc. Čo sú to dva chlebíčky? Najradšej by som zjedla celú tácku!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pri stole sa objavil Jozef Golonka a položil pred nás niekoľko orosených pohárov bieleho vína. 
"Komu ešte donesiem?" spýtal sa srdečne. "Je parádne vychladené."
Pani Golonková na margo premierovanej činohry podotkla, aká je to škoda, že v dnešnej dobe sa vytráca zdvorilosť a ľudia už nechodia do spoločnosti tak ako kedysi. 
"Dnes človek nepotrebuje spoločnosť, sedí doma pred počítačom. Spoločnosť príde za ním cez monitor," povedala.
Vrava silnela, hostí pribúdalo. Andy Hryc zabával celý stôl. Dáma v modrom saku sa ku mne naklonila a šepla:
"Ale tá jeho kniha je veľmi dobre napísaná, naozaj."
V mori šoubiznisu a zvučných mien naokolo pôsobila na mňa jej prívetivá tvár upokojujúco.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhý deň som zistila, že to bola Marta Kubišová. 

Dlho som si nevedela odpustiť. Vyčítala som si, že som ju nespoznala a nedala si dokopy súvislosti. Mala som vedľa seba drahokam a nevšimla som si to. Hriešne som premrhala čas bľabotaním o chrumkavých pagáčikoch, namiesto toho, aby som sa jej opýtala, aký to bol pocit, stáť v osemdesiatom deviatom na balkóne a spievať Modlitbu pro Martu. Celým námestím sa niesol iba jej hlas a dav pod ňou sa ani nepohol, len sem tam si niekto utrel slzy do rukáva. Práve tento rok si pripomíname tridsiate výročie Nežnej revolúcie. Ako sa budila do tých novembrových dní, vedela vôbec spať? Aké to bolo, keď krajina vstávala z popola a jedinými zbraňami jej obyvateľov boli láska a nádej? Toľko otázok som jej mohla dať! Namiesto toho sme sa naťahovali o veterníčky. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Doma som si potom pozrela niekoľko jej medailónov a bola som ešte sklesnutejšia. Až vtedy som si skutočne uvedomila, kto bol vedľa mňa. Režim jej na dlhé roky vzal mikrofón spred úst. Práve keď bola na vrchole kariéry ako z rozprávky. Strach nepoznala, samotu áno. Vypočúvala a sledovala ju ŠtB, rozpadli sa jej dve manželstvá, na dcéru zostala sama. Jej hlboký, podmanivý hlas stíchol na takmer dve desaťročia. Aby sa uživila, zamestnala sa v podniku ako referentka. Pódium, kam patrila, nemohlo byť vzdialenejšie. Signatárka Charty 77 sa po prevrate vrátila na scénu a publikum ju vďačne prijalo. 

Ak by som mohla vrátiť čas a opäť sa ocitnúť vedľa nej pri stole, spýtala by som sa jej, čo si myslí o smerovaní oboch našich krajín dnes. Zaujímalo by ma aj to, kedy bude dokončená jej autobiografia a ktoré iné knihy ju v živote oslovili. Avšak, čím viac som nad tým rozmýšľala, tým viac som si uvedomovala, že vlastne chcem vedieť len jedno. Ako to, že po tom všetkom zostala tak nádherne ľudská.

Monika Nagyova

Monika Nagyova

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  295
  •  | 
  • Páči sa:  2 279x

Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied Zoznam autorových rubrík:  Úprimné pozdravy z BratislavyZo života vo firme snovDenník starej dievkyO pocitoch smrteľníkaShowbiznis je drinaČo je "in"Pribalím vás do kufra

reklama

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu