Boh je počas sviatkov spozorovateľný

Autor: Monika Nagyova | 27.11.2018 o 11:03 | Karma článku: 10,13 | Prečítané:  6184x

Môj pradedo bol bubeníkom obecnej kapely. Na Štedrý deň postavil v obývačke stromček, obliekol si zimník a manželke dal letmú pusu na líce. Bol čas ísť.

Mnohočlenná kapela, najviac zastúpená trubkármi, hrala na rôznych miestach. Ľudia sa pri nich zastavovali, dýchali si do dlaní a do klobúka prihodili korunku dve. Kontrabas a činely bolo počuť široko ďaleko. Vo vzduchu poletoval sneh a ulicami sa niesli koledy. Poslednou zastávkou bola fara. Hudobníci tam odovzdali vyzbierané peniaze, ktoré sa použili na zveľadenie kostola a kaplán každému z nich nalial po pohári vína. Pripili si na narodenie Pána a pobrali sa domov, aby si s blízkymi zasadli k sviatočnému stolu. No ani vtedy spev v Podunajských Biskupiciach neutíchol. Po večeri sa koledovalo a vinšovalo pred každým domom až do polnoci. Ľudia nemali ani brány ani zábrany. Rodiny sa hojne navštevovali, pri dverách spievali piesne a recitovali modlitby.

Moja rodina si túto tradíciu zachovala dodnes. Na Štedrý večer stojíme pred babkiným domom a spievame koledy. Bratrancova priateľka raz pri tejto zvyklosti prevrátila očami. Nečudovala som sa jej, asi mala pocit, že sa vrátila o polstoročie dozadu. Ale ja by som chcela takto stáť každý rok. Lebo keď dospievame, z predsiene sa ozve zvonček, pohne sa kľučka a otvoria sa dvere. Stojí v nich moja babka s otvorenou náručou. Je nás tak veľa, že už niet voľných vešiakov a tak kabáty hádžeme na váľandu v malej izbe. Prv, než dom ožije a rozsvietia sa v ňom lampy, vstúpime do obývačky. Je v nej úplná tma, iba pri stromčeku svieti sviečka. Postavíme sa okolo nej a modlíme sa otčenáš.

V týchto dňoch nemáme Boha pri sebe. Sme podráždení a štekáme po sebe. V práci sa snažíme dokončiť všetky projekty a upratať si stôl. Krúžime preplnenými garážami a hľadáme voľné miesta. Keď sa nám ich podarí nájsť, zaparkujeme a pohyblivými schodmi sa vyvezieme k obchodom. Kupujeme hračky, župany, parfumy. V tlačenici pri pokladniach nám dochádza trpezlivosť, strkáme do seba  a predbiehame sa. Zrolované baliace papiere nám trčia z tašiek, kým sa náhlivo predierame davom. Chceme sa odtiaľ dostať čo najskôr.

Ale na Vianoce konečne všetko stíchne. V televízii nie sú reklamy, cesty sú bez áut a obchody sú zatvorené. Na uliciach takmer niet živej duše. Z neba sa odráža len vzdialené krákanie vrán. V tom tichu počuť, ako sa Boh usmieva. Vie, že žijeme najlepšie ako vieme. Zohrieva zatúlané duše a nakúka do obývačiek. Tí šťastní, obklopení svojimi milovanými, v teplých bytoch pookrejú a tí zavrhnutí a zhumpľovaní v deravých nohaviciach si vstúpia do svedomia. Je to jediný sviatok, ktorý každému z nás pripomína, o čom pozemský život skutočne je.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Keď začal boj s extrémizmom prinášať výsledky, prokuratúra ho ide oslabiť

Samostatné oddelenie špeciálnej prokuratúry má dnes päť ľudí.

Dobré ráno

Dobré ráno: Obvinili Fica, Kotlebu aj Mazureka. Teraz im hrozí zánik

Pripravuje sa reorganizácia prokuratúry.

Komentár Zuzany Kepplovej

Žilinka vykročil ľavou

Rozpustenie Honzovho úradu sa nezdá ako dobrý začiatok perestrojky na prokuratúre.


Už ste čítali?