Nová doba: dievčatá balia chlapcov. Bez ostychu.

Autor: Monika Nagyova | 14.2.2018 o 9:35 | Karma článku: 10,84 | Prečítané:  12460x

Pánskym volenkám definitívne odzvonilo. Sú staromódne a málokto ich praktizuje. Nikto nečaká, že páni zdvihnú zadky, podídu k ženám a vyzvú ich do tanca. Teraz sú v kurze dámske volenky. 

V poloprázdnom trolejbuse sa viezli dve asi šestnásťročné dievčatá. Boli hlučné a rozšafné. Mali rozpustené vlasy a odvahy na rozdávanie. Kúsok od nich si sadol chlapec, približne v rovnakom veku ako ony. Jedno z dievčat vstalo a podišlo k nemu. 
„Čau, máš frajerku?“ spýtalo sa z mosta do prosta. 
„Mám,“ vyhŕkol chlapec a očervenel.  
Dievča sa obrátilo na svoju kamarátku a zakričalo:
„Nika, sklamem ťa, má frajerku!“
Obidve vybuchli do smiechu a dievča si sadlo späť na svoje miesto.  

Pozorne som si chlapca všímala. Výraz jeho tváre prezrádzal, že záujem dievčin ho nesmierne tešil. Ukradomky na ne zazeral, a potom sa opatrne usmial. 
„Poď sem!“ zareagovala ihneď Nika a ukázala na prázdne sedadlo oproti.  
Chalan sa nenechal prehovárať a prisadol si k mladým slečnám. 
„Akú hru hráš?“
Nastavil telefón a ukázal im displej. Začali sa baviť o hrách, plynulo prešli k profilu na sociálnej sieti. 
„Pod akým menom si tam?“
Chlapec rýchlo naťukal svoj profil a otrčil im ho pred oči. Dievčatá si ho vo svojich mobiloch okamžite vyhľadali.
„Tak čaute!“ povedal mládenec už trochu odvážnejšie a vystúpil.
„Čau!“ zakričali obe naraz.
Keď vystúpil, veselé dievčatá sa ešte viac rozveselili. Prezerali si fotky v telefónoch a chichúňali sa.

Len pár minút im stačilo na nadviazanie rozhovoru a získanie kontaktu. Vtedy som sa aj ja obzrela, či by som v trolejbuse mohla niekoho zbaliť. Zbadala som jednu vhodnú obeť. Dívala som sa na sympatického chlapíka a dodávala som si odvahu. Prihovor sa mu, hovorila som si, táto doba je na tvojej strane. Predstavila som si, ako k nemu prídem a poviem: „Dobrý, prepáčte, ste vo vzťahu?“ No nedokázala som to. Keď som sa nedávno usmiala na jedného muža v posilňovni, nedopadlo to dobre. Na oplátku mi vrátil len zachmúrený pohľad. Tváril sa, akoby bol zo mňa pohoršený. 

Vystúpila som z trolejbusu bez toho, aby som sa o čokoľvek pokúsila. V duchu som rekapitulovala všetky televízne relácie, v ktorých sa ženy bijú o priazeň muža. Či už ide o farmára so staromládeneckými manierami, alebo o Honzíka, pýtajúceho sa otázku, ktorú chce počuť každá: Prijmeš moju ružu? Najnovšie aj zábavná show, kde pred jedným mužom tancuje tridsať nezadaných žien. Dnes sa muž nemusí snažiť, iba pohne prstom a vyberie si. Ale nejde len o súčasnú dobu, ženy vždy bojovali o mužov. Stačí, keď nazriem do vlastných radov. 

V roku 1976 sedela moja mama v reštaurácii s dvoma kamarátkami, keď na ňu žmurkol pohľadný mladík od vedľajšieho stola. Čašníčka im hneď nato priniesla tri nápoje, vraj na účet dotyčného fešáka. Fešák sa mame prihovoril a dohodli si stretnutie. Na druhý deň sa mama celá rozžiarená vybrala na rande. Lenže môj otec na dohovorenom mieste nebol. Mama vedela kde býva, nedbala na etiku, šla zistiť, čo sa deje. 
„Koho hľadáte?“ vybafol na ňu nevrlý tínedžer, môj strýko. 
Mamu slovenčina zaskočila, čosi zahabkala a on ju vpustil dnu.  
„Oci, ako si mohol zabudnúť?!“ prerušila som mamine rozprávanie.
„Neviem,“ predbehla ho mama v odpovedi. „Ale videla som na ňom, ako veľmi mu zalichotilo, že som prišla za ním!“ 
„Nebola na zahodenie,“ utrúsil oco pobavene.

Keby moja mama vtedy nenabrala guráž, ja dnes možno neexistujem a vy by ste nečítali tento blog. Pravdou je, že doba a zaužívané zvyky majú s láskou pramálo spoločné. Láska je nepredvídateľná, tajomná a neuchopiteľná. Rozhodne sa neriadi žiadnymi pravidlami.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Režisér filmu o Slovenských brancoch: Tí chlapci sú iní, ako si myslíme

Ukazuje, ako sa nebezpečná hra mení na politiku. Film o Slovensku je na Berlinale.

DOMOV

Na firmu u Maďariča padá podozrenie z nekalej súťaže

Centire mala informácie vždy ako prvá.


Už ste čítali?