Vek ženy. Záleží na ňom?

Autor: Monika Nagyova | 23.1.2018 o 9:44 | Karma článku: 10,99 | Prečítané:  3597x

Vždy v nedeľu ráno, ešte za tmy, veziem babku a jej kamarátky do kostola. Zbieram ich postupne, až kým nemám auto plne naložené dámami s vekovým priemerom 85 rokov. 

Vôbec mi nevadí, že musím skoro vstávať a zaviezť ich do domu Pánovho. Sú vráskavé a múdre, učia ma premieňať blato na kryštál. Raz sme v aute pretriasali tému veku. Zastavila som pred kostolom a dámy postupne vystupovali z auta. Opatrne, ťažko. Najskôr barle, potom nohy, ktoré viac trucujú ako poslúchajú a telo, ktoré už nie je také vrtké. Len jedna z nich ostala sedieť, aby dokončila myšlienku:
„Dnes už ženy vyzerajú tak, že nedokážeš určiť, koľko majú rokov. Moja mama zomrela na rakovinu žalúdka, keď mala štyridsať rokov. Ja som už bola dospelá. Mama nosila na hlave uviazanú šatku, bola zrobená a stará.“

Vystúpila, ale vety, ktoré vyriekla zostali v aute. Panebože, jej mama zomrela v mojom veku! A ja ešte len stále čakám na svojho, nazvime ho, princa. Otvorila som okno, zaradila jednotku, chcela som tie vety rozsypať do vzduchu ako popol mŕtveho, ale nepodarilo sa. Ostali mi v hlave. Myslela som na instagramové bohyne, ktoré svojím výzorom vyrážajú okoliu dych. So štyrmi krížikmi na chrbte sa predvádzajú na mólach, či na titulných stranách časopisov. Myslela som aj na ženy z môjho okolia. Spomenula som si na svoje staršie kamarátky a sesternice, ktoré nosia šmrncovné bundičky a vlasy v cope. Keď sa smejú, iskria im oči a náušnice sa im hompáľajú na ušiach. Behajú po svete s mladistvým nádychom. Menia svoje životy a formujú ich na svoj obraz. Nenariekajú, ale berú to, čo im osud núka. Sú odhodlané a krásne. Porovnávala som ich s tou štyridsaťročnou tetou so šatkou na hlave, ktorú vlastná dcéra chodí polievať na cintorín už viac ako polstoročie. Uvedomila som si, že táto doba nielenže ženám praje, ona je pre ne stvorená. Dnešné ženy ohromujú okolie svojím zovňajškom v akomkoľvek veku. Preto je jedno, koľko majú rokov. Skutočná sila však tkvie v ich sile. 

Keď mi moje nedeľné spolucestujúce sadnú do auta, voňajú od mentoliek. Keď sa usmejú, sú ako Mona Lisa. Ich úsmev je záhadný, chápavý, ozajstný. Je v ňom vytrvalosť, odpustenie, strata i samota. Majú dary, ktoré im nespadli z neba, pozbierali ich popri ceste životom. Na prahu deväťdesiatky vlastnia esenciu vzácnych návykov. Napriek bolesti sa vždy postavia na nohy a trápenie zacelia láskou. 

Minulý týždeň som bola u kaderníčky. Vedľa mňa sedela pôvabná žena, ktorá ešte aj s nanesenou farbou na hlave vyzerala okúzľujúco. Tak, ako v každom kaderníctve, preberali sme módu, vône, vzťahy.   
„Pred mesiacom som mala šesťdesiat rokov,“ priznala bez okolkov. 
To už bolo vážne moc. Pripomínala mi baletku. Dlhé kučeravé vlasy je padali z pliec a krehká tvár jej svietila. Vyzerala, akoby celý život chodila po špičkách. Bola bez umelých zásahov, bez najmenšieho zaváhania, bez chmár. Obklopená jemnou aurou, ktorá jej gumovala roky.   
„Čím to je, že takto vyzeráte?“
„Všetci si myslia, že sú to gény,“ zasmiala sa. „Nevylučujem to, ale gény nie sú na prvom mieste. Odjakživa som športovala, ale najdôležitejšie je nezostarnúť v mysli. Ja som sa zasekla na tridsiatke.“
Uvedomovala som si, že moja ďalšia otázka bude nemiestna. Prečo by mala rekapitulovať svoj život teraz, keď je v rozkvete? Ale premohla ma zvedavosť. 
„Ktoré obdobie ženy je podľa vás najkrajšie?“
Na chvíľu sa zamyslela.
„Neviem, každé jedno je krásne.“

„Rada som vás spoznala!“ zakričala mi na záver a ja som jej s penou na hlave odkývala. 
Kým čakala pri pokladni, listovala v mesačníku plnom herečiek, ktoré napriek veku, svojou vizážou predbehli mladice. Čítala si recepty na večnú mladosť a overené rady odborníčok. Keď zaplatila, časopis odložila na miesto. Pri odchode ešte rozhodila rukami a zvolala:
„Vidíte, a o mne nikto nenapíše!“ 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Režisér filmu o Slovenských brancoch: Tí chlapci sú iní, ako si myslíme

Ukazuje, ako sa nebezpečná hra mení na politiku. Film o Slovensku je na Berlinale.

DOMOV

Na firmu u Maďariča padá podozrenie z nekalej súťaže

Centire mala informácie vždy ako prvá.


Už ste čítali?