Mala som vodový deň

Autor: Monika Nagyova | 12.10.2017 o 9:21 | Karma článku: 10,96 | Prečítané:  6663x

Keď idem s kolegami na obed, často sa stáva, že na menu je vyprážaný syr s hranolkami. Deväť z desiatich ľudí si ho s nadšením objedná. Aké nezdravé! Preto sme sa s kolegyňami rozhodli, že si dáme vodový deň.

Hneď ráno ma rozbolela hlava. Myšlienka, že celý deň budem bez kávy a bez jedla, bola nestráviteľná. Čas plynul ukrutne pomaly. Bolo len desať hodín ráno a ja som už nemala chuť existovať. Okolo dvanástej sa v mikrovlnke začali krútiť obedy a z kuchynky rozvoniavali všakovaké jedlá. Chlapci sa vyškierali a my dievčatá sme sa radšej vzdialili a na chodbe sme sa ponúkali žuvačkami, tie boli povolené. Chcela som, aby už bol večer, no tma nie a nie prísť. Mala som v pláne sústrediť sa na prácu, ale prázdny žalúdok sa hlasno ozýval, hlava bolela a moje roztrúsené myšlienky mi na pohode nepridávali. Popoludní som zúfalá podišla k rýchlovarnej kanvici. Jediný luxus, ktorý som si mohla dovoliť, bolo vrecúško bylinkového čaju v horúcej vode. 

Keď nám skončila pracovná doba, s kolegyňami sme sa na seba povzbudivo usmiali a rozpŕchli sa domov. Žiadna z nás nedokázala v tom momente odhadnúť, akému pokušeniu budeme musieť čeliť v domácom prostredí a v kruhu blízkych. 

Prišla som domov a ľutovala som sa, až kým sa na oblohe neobjavili prvé hviezdy. Zaliezla som pod perinu a dlho som nevedela zaspať. Zavrela som oči a snívala som o obrovskom stole plnom jedla. Boli na ňom zemiakové placky, topinky potreté cesnakom a makové šúľance. Karamelové rezy, čokoláda, ovocie, čipsy. Predstavovala som si, ako sedím pri tom stole a jem a jem a jem, až kým nezaspím.  

Mala som ľahký spánok. Tešila som sa na ráno, deň zúčtovania. 

Stretli sme sa s kolegyňami v kuchynke, zo šálok sa nám parilo, káva voňala krajšie ako kedykoľvek predtým. 
„Ja som prišla domov a zhltla som dve malé paradajky,“ smutne povedala prvá.
„My sme večer robili palacinky...,“ priznala sa druhá. 
„Už sa na to nedám nikdy nahovoriť!“ rozčuľovala sa tretia. „Išla som spať, ale natiahla som si budík tak, aby som vstala o polnoci, veď vtedy vodový deň oficiálne končí. Zobudila som sa, otvorila chladničku a jedla všetko, čo mi prišlo pod ruku. Do rána som sa potom prehadzovala na posteli, bolo mi zle.“

Veru, bolo to náročné. Očistný deň som si odvtedy nezopakovala. Nemám odvahu. Na strašiaka menom detox nie som pripravená ani po fyzickej, ani po psychickej stránke. 

Toto leto som na východe Slovenska zažila pravý rómsky bašavel. O zábavu sa staralo deväť hudobníkov, vyzdobená sála sa hemžila okázalými oblekmi a ligotavými šatami. Muži mali vyleštené topánky a precízne nagélované vlasy. Ženy mali vyčesané parochne a pery nahrubo natreté rúžom. Všetci boli ovešaní zlatom. 

Dvakrát som zažmurkala, či dobre vidím. V strede miestnosti stál obludný stôl. Presne ten, ktorý som si na sklonku vodového dňa predstavovala v posteli. Fascinovane som naň hľadela. Boli na ňom klobásky, chlebíčky, studené misy. Syrové praclíky, pagáče aj korbáčiky. Torty, zákusky, pudingy. Po okrajoch bolo poukladané údené mäso. Držalo to kvantum jedla pokope a zabraňovalo tomu, aby vrchovato naložené suroviny nepopadali na zem. 

Róm Edo bol hrdý na svoju širokú rodinu. Srdečne nás vítal, nešetril úsmevmi ani slovami. Niesol sa ako páv, núkal nám jedlo zo štedrej hostiny, dokonca ma vyzval do tanca. No ja som nemohla ísť na parket. Bola som paralyzovaná pohľadom na ten stôl. Dívala som sa na kokosové rolády, na ktoré sa tlačili čokoládové bonbóny. Všetko toto vlastne symbolizovalo dobu, v ktorej žijem. Som obeťou konzumu. Spolu s ostatnými sa veziem na vlnách blahobytu a už sa nedokážem postiť. 

Podišla som k stolu bližšie. Ananás tam zvodne ležal a jaternice sa mi vysmievali do očí. Sklopila som zrak. Už si budem dávať pozor na to, čo si želám. Naozaj sa to môže splniť. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Róbert Bezák: Študoval som, aby som bol kňazom. Potom sa to zosypalo

Špeciálne vydanie podcastu Dobré ráno.

TECH

Vidíte na obrázku cikcakovité čiary? Môžete zažiť slepotu

Zakrivená slepota nie je diagnóza, spôsobuje ju evolúcia.

KOMENTÁRE

Fico je oportunista, pochváľme ho

Premiér so sankciami proti Rusku nesúhlasí, ale aj tak ich vždy podporí.


Už ste čítali?