Začne to nebadane. Zhora sa ozvú náhlivé kroky, spadnutá fľaša sa dlho kotúľa. A potom to príde. Buchnutie dvier, krik, plač. Nasleduje bitka a vreskot, predmety hlučne padajú na zem. Po bitke je chvíľu ticho, muž sa upokojí a deti to asi celé prespali. Ozve sa kvílivý nárek ženy, ktorý trvá tak dlho, až ma uspí. Ešte v tú noc sa preberiem na to, ako sa žena smeje. Priam vybuchuje od šťastia. Muža nepočuť, ale zrejme je hore a je aktívny, lebo žena nápor vášne nevydrží a začne hlasno stonať. Okolo šiestej ráno ma moja suseda zobudí tretíkrát, prenikavým hlasom ziape na deti. Aby nemrnčali, aby sedeli, aby držali huby. Od ziapania jej preskočí hlas o niekoľko oktáv vyššie. Deti jej robia napriek, chichocú sa a behajú po byte. Partner ju nechá, nech sa vykričí, on zatiaľ v kúpeľni kýcha, grgá a štikúta.
Moja suseda žije naplno. Keď smúti, tak smúti, keď sa raduje, tak sa raduje. Bitky sa u nej striedajú s milovaním, plač so smiechom a nenávisť s porozumením. Je vášnivá, bezprostredná, spontánna a nikdy nie je ticho. Drží sa pravidla, že každý muž je nahraditeľný, a preto ho čas od času vymieňa. Aj nový chlap ju od lásky zderie i pošteklí. Deti má ešte malé, je potrebné ich vo dne v noci okrikovať. Má na mobile kamarátku, ktorej hovorí všetko. Neberie ohľad na iných, novinky a detaily zo svojho života jej oznamuje poriadne nahlas. Jej telefonáty trvajú vyše hodiny a väčšinou mudruje iba moja suseda, osobu na druhej strane telefónu pustí k slovu zriedkakedy. Susedu zvykne trápiť aj kašeľ. Môj strop sa vtedy otriasa a nechtiac s ňou prebdiem celú noc. Keď kašeľ pominie, náležite to oslávi. Zavolá kamošov, fľaše rinčia a poháre cinkajú. Plač detí prehluší rehot dospelých.
Ach jaj, v bytoch nado mnou sa už vystriedalo niekoľko rodín, osudov a príbehov.
Mladík, ktorý v zúfalstve bubnoval a bubnoval, akoby si chcel vybubnovať dušu. Brechajúci pes. Plač novorodenca. Takzvaný diskdžokej, ktorý domov prichádzal neskoro v noci a mixoval hudbu, až kým sa ranné zore nezačali belieť. Kňučanie domáceho miláčika. Hádka manželov. Búchanie. Vŕtanie. Brúsenie. Facky. Buchnáty. Všakovaké zvuky ma strhávajú zo sna a budia uprostred noci. Počúvam ich, lebo nemám na výber. Pozerám do stropu a snažím sa identifikovať zvuky. V lyžiarkach tancujú kankán? Pília drevo? Strhávajú parkety? Zatĺkajú klince? Papuče vymenili za kolieskové korčule? Výhoda mať susedov netopierov spočíva v tom, že môžete o polnoci vysávať aj zapnúť práčku.
Raz som umývala okná. Stála som na balkóne s čistiacim prostriedkom v ruke a moja suseda začala spievať. Určite sedela kdesi pri okne a dívala sa von. Bolo to krásne. Spievala pomaly a precítene, akoby sa jej srdce rozhodlo zbaviť bolesti i radosti a začať odznova. Čím dlhšie som ju počúvala, tým viac som strácala zem pod nohami. Celé mesiace mi pila krv, no ja som nemohla pokračovať v umývaní okien, lebo jej pieseň mala takú silu, že mi z nej naskakovali zimomriavky. Moja suseda spievala presne tak, ako žila - akoby na svete bola sama. V tej chvíli som sa však na ňu nedokázala hnevať.