Knihy sú odviate vetrom. Čítame len statusy a hashtagy.

Autor: Monika Nagyova | 5.12.2016 o 10:28 | Karma článku: 9,14 | Prečítané:  1363x

Nastúpim do autobusu a naskytne sa mi pohľad, ktorý ma ohúri. Ani si nejdem sadnúť, keď sa uvoľní miesto. Zostanem stáť, aby som mala lepší výhľad. Dobre vidím! Kniha. A ešte k tomu v rukách pekného muža.  

Sústredene číta. Svedčí mu to. Páčia sa mi jeho ruky a črty tváre. Má jemné strnisko, nehrbí sa, kabát mu sedí ako uliaty. Drží v rukách hrubý román so zažltnutými stranami. Okolitý svet ho nezaujíma. Ani nedýcha, je ako socha vytesaná z mramoru. Neprestávam ho sledovať, neviem sa ho nabažiť. Najmä po včerajšej návšteve sauny. Tlstý nahý pán mi v priebehu desiatich minút trikrát ukázal svoj holý zadok. Z dreveného vedra vylieval vodu na horúce kamene. Bol neobratný a ledva lapal dych. Plachtu ani uterák nemal. Len chlpaté tukové vankúše, po ktorých mu cícerkom stekal pot. A teraz toto. Krásny chlap s knihou. 

Keď nastúpite do MHD, akoby ste prišli do čakárne k obvodnej lekárke. Ľudia kýchajú, dusia sa kašľom a smrkajú. Škrabú sa po hlave, špárajú sa v nose a rýpu sa v chrastách. Poniektorí prehĺtajú lieky, či vyfukujú tabakový dym, ktorý im ešte zostal v pľúcach. Ľahké dievčatá sa maľujú, bezdomovci spia a zvyšok čumí do mobilu. Nikto nemá na kolenách otvorenú knihu. 

Knihy totiž už nevídať. Vytratili sa aj z električiek, vlakov, či lietadiel. Vety prešli drastickou diétou, zmenili sa na slová a slová sa scvrkli do písmen. Študujeme len statusy a hashtagy. Málo textu, veľa smejkov. Dlhšie čítanie predstavuje v našom ponímaní len recept či televízny program. I denná tlač šetrí miestom. Do krátkych viet sa musí zmestiť čo najviac pohoršenia, pretože titulky bulvárov nás zaujmú. A tak rozsiahle trilógie zožierajú mole a na diela klasikov sadá prach. Najlepšie kúsky ostávajú zastrčené v kúte kníhkupectiev. Sme to, čo čítame. Nečudo, že nás neustále niečo svrbí. 

Teraz však akoby sa zastavil čas. Stojím v autobuse a dívam sa na hrdinu. Nie je roztržitý, nepozerá po pasažieroch, nemorduje sa s dotieravými myšlienkami. Dokonca si ani nevšimol, že ego vodiča je príliš veľké na stiesnenú šoférsku kabínku a musí to kompenzovať. Keď už má šofér MHD život nahovno, tak aspoň terorizuje cestujúcich tým, že ich priviera do dverí. A tento muž len sedí a číta. Neirituje ho všadeprítomný smrad, ani kolóna áut za oknom. Je pohltený príbehom. Prstom pomaly prehodí list na druhú stranu. Hoci je odo mňa na míle vzdialený, nespúšťam z neho oči. Jeho koncentrovanosť a dlaň sa mi tak páčia, že nachvíľu zatúžim byť beletriou.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

PLUS

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Po vstupe do župy sa im začalo dariť.


Už ste čítali?