Na Pohode dobre, na Pohode zdravo, ale švárnych chlapcov málo.

Autor: Monika Nagyova | 15.7.2015 o 14:57 | Karma článku: 11,74 | Prečítané:  3663x

Vrátim sa k našej festivalovej pýche. Pohoda je lokálny produkt, made in Slovakia. Potomkovia Jánošíkov si vrecká napchali dukátmi a valašku vymenili za zemiakové placky. 

Slovenskí junáci a slovenské devy korzovali po trenčianskom letisku v húfoch, scvrkli sa do mohutnej, rozlezenej, pochodujúcej masy. Stála som uprostred mraveniska s jedinou otázkou. V čom tkvie čaro Pohody?

Na Pohodu som prišla po desaťročnej pauze, zisťujúc, že je tam viac ľudí, viac záchodov, viac jedla. Kúpila som si drink a sadla si na trávu. Potrebovala som čas na to, aby som splynula s prostredím. Chvíľu mi trvalo, kým som sa naladila na tisíce ľudských tiel. Popasovať sa s davom nie je ľahké, ale tráviť celé dni vonku na vzduchu je dostatočným dôvodom na radosť. Po chvíli som začala rozoznávať siluety a jednotlivé tváre. Všetci boli šťastní a uvoľnení. Čo im čapujú do pohárov? Zdvihla som sa a vyrazila do sveta lángošov.

Kto chcel, mohol celé dni chrúmať mrkvu, kŕmiť sa ryžou či cícerom. Zdravie na prvom mieste! Ale skúste premýšľať nad zdravím, keď držíte v ruke, hoc aj v pokročilej hodine, fajnovú cigánsku, alebo teplé šišky s roztopenou čokoládou navrchu. Mala som nielen gurmánsky, ale aj estetický zážitok. Piť pivo v krčme spred tridsiatich rokov, alebo jesť grilovaný oštiepok na sene mi prišlo geniálne. Môj známy našiel svoju stratenú bundu, zavesenú na najbližšej bráne a viac dôkazov som nepotrebovala. Na Pohode bolo tak dobre, že ani myšiam sa nechcelo zaliezť do dier. Omámené vôňou horúceho karamelu pobehovali medzi stánkami a plašili deti.

Švárnych chlapcov a dievčat bolo čoraz menej. Pribúdali rozgajdané tričká, lepkavé nohavice aj kútiky úst od kečupu. Sadli sme si obďaleč. Bjork bolo všade počuť a nikde ju nebolo vidieť. Moju pozornosť upútal muž s nelichotivým výzorom. Naduté červené líca, špicatý nos, veľké brucho. Poznáte ten pocit, keď sa na niekoho dívate a ľutujete ho? Išlo z neho niečo podmanivé a neškodné. Fascinovane som sa na neho dívala, netušiac, že bude hlavným hrdinom môjho blogu. Tridsaťpäť minút. Za ten čas sa ani raz nepozrel na mobil, na hodinky, nikoho nevyčkával a neobzeral sa. Sedel a žul. Občas si odpil z pohára a utrel ústa servítkou. Bez záujmu sledoval dianie okolo seba. Taký obyčajný, taký sám. Sledovala som pohodu v priamom prenose. Potom vstal a ležérnym krokom sa vytratil. On by mal ľutovať mňa, napadlo mi, na odeve predsa nezáleží.  

Popod nos mi prefrčal Michal Kaščák. Sústredene šľapal do pedálov a tuho nad niečím premýšľal. Mal vyhrnuté rukávy, pôsobil unavene ale odhodlane. Z jeho bicykla ostala len bodka v diaľke a ja som odrazu pochopila príčinu úspechu. Ak niekto niečo robí najmä pre dobrý pocit, je to cítiť. Spustí to pozitívne vibrácie a tie sa množia po celom areáli. To sa nedá oklamať.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Najskôr partneri, potom nepriatelia na život a na smrť. Príbeh Sýkorovej vraždy

Zlikvidovať mafiána Miroslava Sýkoru mala podľa kľúčového svedka záujem aj Slovenská informačná služba.

PLUS

Zločin po slovensky: Ako zomrela Mária?

Temný zločin zo 60. rokov ožíva vďaka novinárovi Jánovi Čomajovi.

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Po vstupe do župy sa im začalo dariť.


Už ste čítali?