All inclusive a piesok na zadku. Je toto dovolenka?

Autor: Monika Nagyova | 16.7.2014 o 8:58 | (upravené 16.7.2014 o 10:58) Karma článku: 15,57 | Prečítané:  10678x

Mám zápchu, magnetku a fotku pri zrúcaninách. Som jednou z obetí obžerstva a mamonu, ktorá sa rozhodla dovolenkovať v luxusnom rezorte all inclusive.

Ráno sa do megalomanskej reštaurácii nahrniem s ostatnými ako dobytok. Poháňa  ma neskutočný hlad. Kakaoví čašníci kmitajú jedna radosť. Nestíhajú dopĺňať kráľovsky obložené stoly. Naberám o dušu spasenú. Tlačím sa pri syroch, stojím v rade na praženicu a akémusi Rusovi trhám z rúk naberačku. Tiež si chcem poliať müsli jogurtom! Vezmem pohár so šampanským a otočím sa ešte pre kúsok ananásovej torty. Tak a sme kompletní. Ja a moja raňajšia hostina. Kým do seba premiestňujem ulovený bufet, sprevádza ma hluk, pachy, detský rev a štrnganie príborov. 

Vyberiem sa na pláž. Domáci sa už dávno prestali smiať Európanom v plavkách. Zvykli si. Makajú a usmievajú sa. Za plešatými hlavami mladých mužov a ovisnutými prsiami starých žien vidia peniaze. Rozdávajú radosť a nič nie je problém. Ešte za mňa rozprestrú aj uterák! Majú v sebe toľko energie, že by ňou zrovnali Európsku úniu so zemou. Celý deň ležím a kydám na seba tridsiatku. 

Hitom večernej promenády je biela farba. Po pešej zóne sa aj ja prechádzam v bielych šatách, ktoré mi plápolajú na spálenej pokožke. Lákajú ma vysvietené bary, obrovské zmrzliny, čerstvé ryby a blikajúce stánky. Prežratá z rezortu sa ulakomím na pohár vína vo vykričanom klube. Sedím a mám pocit, že ma ide roztrhnúť. V mojom žalúdku vedú zákusky a mäso nemilosrdnú občiansku vojnu.  

Po štvrtom dni už nedokážem na raňajkách jesť. Pijem kávu a sledujem bzučiaci úľ okolo seba. Jediné, čo v tomto smrade stojí za to, sú blčiace oči čašníka. Nápoje v dvojdecových umelohmotných pohároch na pláži ma ponižujú. Nemecké tety, ktoré skáču vo vode, takzvaný vodný aerobik, mi kazia výhľad na šíre more. V robote som jednostaj snívala o pieskovej pláži. Teraz tu ležím, zazerám na pokakané deťúrence a mysľou som v kancelárii.  

Priateľkám odkážem, že sa idem prejsť, musím sa nadýchnuť. Kúpim veľkú fľašu vody, hľadám tieň a sadnem si. Napijem sa a precitnem. Toto nie je dovolenka. Toto je stádovité mrhanie voľným časom. 

Zoznámim sa s milou staršou pani, ktorá predáva na trhu ovocie. Dáme sa do reči, pozve ma na čaj a predstaví ma svojim deťom. Tie ma povodia po dedine, ukážu mi dom ktorejsi sesternice, pozvú ma do záhrady a prehovárajú nech ostanem na oslavu. Nahrnie sa tam celá rodina, každý na mne skúša svoje úbohé znalosti angličtiny a núka mi presladené koláčiky. Všade milé úsmevy s pokazenými zubami. Chudoba a radosť. Až keď neskoro v noci dokvitne  nevesta, ktorá je ovešaná všetkým len nie zlatom, pochopím, že som na svadbe. 

Veľa plávam. Všetok čas trávim v slaných vlnách, ďaleko od spitých Holanďanov. Do megalomanskej reštaurácii sa už nevrátim. Baby pozvem na chutnú, štipľavú večeru za babku. Síce sa nám mačky obtierajú o lýtka, ale atmosféra je úžasná. Úplne iný svet. Len dvadsať minút rezkou chôdzou od rezortu, z ktorého sa mi nakoniec podarí vyslobodiť.

Dovolenka je fasa vec, ak si ju vieme užiť. Mám kamarátku Luciu, ktorá nechá horu prísť k sebe. Nemá problém tráviť voľno na petržalskom sídlisku. 
„Dovolenka je tu,“ prehlási a ukáže prstom na čelo. „Je mi ľúto tých úbožiakov, ktorí sa škvaria s pieskom nalepeným na zadku.“
Lucia pošle drahé zájazdy do teplých krajín. Nič viac ako balkón na Námestí hraničiarov nepotrebuje. Vystrie nohy a spokojne otvorí fľašu. 

Silvia sa zas v strede týždňa odvezie na Kolibu.
„Vieš, aká je Koliba úžasná, keď stretneš iba mamičku s kočíkom či dôchodcovský pár? Raj na zemi.“

Niekto vypne v udržiavanom rezorte, z ktorého sa týždeň nepohne. Niekomu stačí jazero obrastené burinou. Je čas dovoleniek. Ideálna príležitosť regenerovať telo aj ducha. Nezáleží na tom, kde sme. Ale čo z toho vyťažíme pre svoje vnútorné uspokojenie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ani vyšetrovanie Dúhu nepripraví o verejné zákazky. Pozrite sa, čo stavia

Zmluva na výstavbu tunela za 500 miliónov eur rieši korupciu, vyšetrovanie daní nie.

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi.


Už ste čítali?