Krutá otázka: Dokážem sa baviť bez alkoholu?

Autor: Monika Nagyova | 16.8.2016 o 9:30 | Karma článku: 11,69 | Prečítané:  5362x

V reštaurácii podíde k nášmu stolu žena, držiaca na rukách asi ročné dieťa. Čupne si k mojej stoličke, podstrčí mi bábo a britskou angličtinou sa spýta: „Nechceš sa s ňou hrať?“ Pletie sa jej jazyk a má prepité oči. 

„Prepáč, ale čakáme na dezert,“ odvetím zaskočená. 
Angličanka sa postaví a na úzkych podpätkoch sa s dieťaťom v náručí zatacká. Ide späť k baru. Sadá si na vysokú stoličku, ale potkne sa. Najprv padá pohár s vínom, ktorý sa roztriešti na milión kúskov, potom padá stolička, nasleduje žena a na dlážku padne aj dieťa. Našťastie, do náručia opitej matky. Bábo začne vydesene vrieskať. Čašník, Nomád zo Subsaharskej Afriky, im beží na pomoc. Vezme dieťa a ženu postaví na nohy. Alkoholička mu vtisne bozk na pery a s vrieskajúcou buginou nemotorne odkráča. 
„Vieš, Mallorca je fajn, človek si tu zarobí, ale toto musím ventilovať,“ povie mi čašník, ktorého rodina kočuje po púšti.
Spolu sledujeme, ako sa nám stráca z obzoru. Taká pekná. A taká opitá.

Táto epizódka mi leží na srdci, rozmýšľam nad zrichtovanou mamičkou. Vyzerala tak, že alkoholový opar sa okolo nej nešíril prvýkrát. Kedy sa to stalo? Kedy prestala čakať, kým jej nalejú a naliala si sama? 

Nad ránom ma budí krik opilcov z ulice. Po prehýrenej noci hľadajú svoje postele. Som vo vykričanom dovolenkovom rezorte. Sú tu plné bary, natrieskané striptízové kluby a hlučné reštaurácie. Ružový mok kvapká zo stolov, dlážka je z neho lepkavá a rev z rádia je taký silný, že nepočuť vlastného slova. Vínne mušky sa v minisukniach chichocú a muži sú s vyhrnutými rukávmi na košeliach každým dúškom odvážnejší. Sudy piva, cinkanie pohárov, kokteily s farebnými slamkami, potoky šampanského. Podľahli sme kultu fľaše? 

Plávanie v mori je jednou z mojich najmilších činností. Slnko je vysoko a piesok rozpálený. Sedím v tieni, ešte nie úplne suchá a so soľou na koži pijem lahodné víno. Kedy mi začalo byť víno lahodné? 

Spomeniem si na naše akcie. Tešíme sa na ne týždne dopredu, bavíme sa o tom, čo budeme piť a nevieme sa dočkať, ako si zresetujeme hlavy a vyhodíme z kopýtka. Kým splavujeme malý Dunaj, stihneme na loďke dvakrát vytriezvieť. Spálení od slnka, doudieraní od pádla, zdvihneme vysedené zadky a zakotvíme v kempe. 

Posilnení klobáskami otvárame jednu fľašu za druhou. Smejeme sa, je nám sveta žiť. Dotackáme sa k brehu a sledujeme padať hviezdy. Galaxia nad našimi hlavami predvádza nádherné nočné divadlo a vnukne nám myšlienku nesmrteľnosti. Som zachrípnutá a cítim sa báječne. 

Ráno je to neveselý pohľad. Neučesaní, s balvanom v žalúdku, hrbíme sa nad praženicou. Tá noc ale stála za to! Bez chlastu by aj hviezd padalo menej. 

Takto nejako začala laškovať s alkoholom tá nešťastnica s kočíkom? Aby aj mňa raz nemusel ratovať akýsi barman. A potom si položím krutú otázku. Dokážem sa baviť bez alkoholu?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?