Ako sa zo mňa stala snobka

Autor: Monika Nagyova | 27.7.2016 o 9:02 | Karma článku: 12,48 | Prečítané:  7727x

Mám príležitosť dovolenkovať ako milionárka. Vozím sa po ostrove v drahom aute a vyhadzujem peniaze von oknom. Užívam si to, lebo o týždeň už budem cvakať lístok v nevyvetranom trolejbuse.

Prepych ma rýchlo opantá. Gastráče a vifonky sú mi na míle vzdialené. Byť snobom je úžasné, zvykám si neuveriteľne ľahko. Komu by sa nepáčilo chlipkať na pláži šampanské za nekresťanskú cenu? Kto by sa pohoršoval nad tým, že mu pofidérny dedo predá desať tenkých plátkov ananásu za sto eur? Pri bazéne počúvam kapelu v unikátnom spojení bubnov a huslí, ochutnávam dobroty michelinského kuchára a lietam na padáku. Nechám sa obsluhovať čašníčkami, ktoré s táckami chodia ako po móle. Majú latino telá, brady vysoko hore a bohovské vlasy. 

Kochám sa výhľadom z balkóna. Stmieva sa, v zátoke kotvia jachty. Podo mnou hrajú najlepší dídžeji Európy a zábavychtiví sa hemžia. Samý Gucci, Armani, Lagerfeld, cítim ich až na deviate poschodie. Obrovskú fľašu luxusného sektu, vedľa ktorej sa zvíja tanečnica, nesú na nosidlách štyria gladiátori. Ohňostroj vybuchuje ku hviezdam, v pozadí šumí neviditeľné more. 

Ráno si na pláži všimnem chlapčeka s mamou. Hádžu si loptu. Chlapec nemá ruky, iba dva kýpte, ale je veľmi šikovný. Obratne nimi loptu chytí a odhodí späť. Je veselý, baví ho to. Hnevá sa, keď ju náhodou nechytí. Skríkne niečo po španielsky a uteká za loptou. Jeho mama sa smeje. Dlho ich sledujem. Neprenajali si lehátko ani slnečník. Tašku majú položenú v piesku. Trčí z nej sendvič a fľaša s vodou, na tom slnku zrejme poriadne prehriata.  

Vždy, keď prídem z dovolenky domov a musím sa vrátiť k povinnostiam, hundrem nad svojím údelom o čosi intenzívnejšie. Dunaj smrdí od kaprov, mašírujem do práce, mračím sa uschnutá za počítačom. Som nostalgická, v ušiach mi znie džavot vzdialenej pláže. Spomeniem si na ženu a jej bezrukého syna. Vstanem a idem do kuchynky. Otvorím chladničku a vytiahnem z nej krajec melóna, ktorý si prinesiem k monitoru. Na stolovanie si nepotrpím. Šťava mi steká po brade, prsty mám lepkavé. Už nefrflem, spokojne sa napchávam. Melón je božský. Uvedomím si, že ho držím dvoma zdravými rukami. 

Matka a jej bezruký chlapec boli najbohatší ľudia, akých som na dovolenke stretla. Ukázali mi dôležitú vec. Že najväčším bohatstvom človeka je schopnosť vnímať svoj život ako dar.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?