Vitajte v Hornej Dolnej (minúta po minúte)

Autor: Monika Nagyova | 12.4.2016 o 12:15 | Karma článku: 9,32 | Prečítané:  2154x

Cez okno nazerám dnu do krčmy. Hľadám Ďura Brmbalíka, miestnosť však zíva prázdnotou. Metla je opretá o výčap. V rohu pri stene je starostova vaňa! Dedina, hoc malebná a zaliata slnkom, pôsobí bez svojráznych postavičiek smutne. 

Poznám miesto, ktoré Hornej Dolnej akoby z oka vypadlo. Bola som tam na návšteve u kamarátky. Na vidieku v okrese Sabinov je život pestrý!  

5:30 Krava opúšťa dvor. Ženie ju hlad. Gazda, na ktorého dnes vyšla služba, zbiera všetky kozy a kravy z dediny. Vedie ich na lúku.  

7:00 Latrína je zvnútra oblepená plagátmi z Titanicu. S Leonardom DiCapriom a Kate Winslet je vykonanie potreby o čosi dôstojnejšie.    

7:15 Raňajkujem koláč, ktorý upiekla pani domáca. Z nadojeného mlieka urobila jemný tvaroh, rozpúšťa sa na jazyku. Je sobota, ale na tom nezáleží. Dni sú navlas rovnaké. Do práce nikto nechodí.   

10:00 Cez potok nás okrikuje dievča. Musí hulákať, aby prekričala zurčanie potoka. Nárečie, prízvuk a rýchlosť akou hovorí spôsobujú, že jej nerozumiem.  
„Čo chce od teba?“
Kamarátka ma nepočúva, odvráva dievčaťu. Babka v zástere vyjde pred dom, založí si ruky vbok a okato načúva. Dievča na druhej strane je rozohnené, cez potok k nám letia pľuvance. 

14:00 Míňame role.
 „Pán Boh pomáhaj!“ pozdraví kamarátka zhrbené ženy. 
„Pán Boh vyslyš!“ odzdravia jej. 
„Ako sa máte?“
„Určite nie lepšie ako ty,“ uštipačne odvetí jedna z nich, držiac v ruke motyku.
Čo má znamenať ten tón? Spýtavo sa pozriem na kamarátku.
„Závidia mi prechádzku. Štve ju, že sa producírujem a ona musí okopávať zemiaky.“

14:27 „To vy ste tá z tej Bratislavy?“ spadne mi k nohám opilec. 
Neudržal rovnováhu na bicykli. Kamarátka sa rozosmeje a prekročí ho. 
Po chvíli sa obzriem. Stále leží vedľa bicykla a mrví sa. 
„Bude v poriadku?“ 
„Ten? Prežije aj nás.“

17:30 Krava sa vracia. Vie, kam smeruje. Nikto jej to nemusí hovoriť. Pri svojom plote sa od ostatných kráv odpojí a vojde do dvora. Je najedená, pokojná a múdra. 

19:00 Nám Slovákom netreba veľa. Stačí krčma a dobré počasie. Štamgasti sa sem hrnú jedna radosť. Trio magore sedí pri vedľajšom stole. Vyzerajú ako obete Alzheimera. Celí sa trasú. Dusia sa kašľom, dymia ako z komína, obracajú do seba poldecáky. Krčmárka v jednom kuse čapuje. Jej vzhľad prezrádza, že u zubára a kaderníčky nebola už dlho. Presúvame sa do vedľajšej miestnosti, tam sa koná zábava.

21:33 O lichotníkov nie je núdza. Chlapi z vidieka sa javia ako viac odvážni. 

22:00 „Toto je mafián,“ pošepne mi kamarátka, keď vyjdeme na čerstvý vzduch.
Zaškrípu pneumatiky. Z auta vyjde muž v koženej bunde, obklopený svojimi kumpánmi. Vyzerajú, že majú mizernú náladu. Dedinská diskotéka je v plnom prúde. 

22:17 Hrubá sila dostáva zelenú. Strhne sa prvá bitka.

22:50 Druhá bitka.

23:16 Tretia bitka. Všetky bitky rýchlo vzplanú a rýchlejšie zhasnú. 

23:30 Nikto mi nevie povedať, čo bolo príčinou roztržiek. Pýtam sa samotných aktérov. Jeden z kumpánov mykne plecom:
„Provokoval.“ 

Skoro ráno je svätostánok plný. V rázovitej obci si kňaz servítku pred ústa nedáva. Je poriadne nasrdený, prská mu z úst. V kostole nie sú iba svätuškárky, ale aj bitkári. Tí, ktorí sa včera rozdrapovali, sa dnes kajajú.  

Grotesky sa neodohrávajú len za horami, za dolami. Hľa, príbeh z hlavného mesta. 
Preplnený trolejbus zastaví na Gagarinovej ulici. 
„Kým sa neposuniete ďalej do voza, nepohnem sa odtiaľto,“ oznámi šofér a vypne motor.
Telá natlačené pri vodičovej kabínke sa hemžia. 
„Kam sa mám akože posunúť? Nesáčte do mňa!“
„Je tu dieťa!“
„Pani, netlačte sa!“
„Je to vaša vina, to máte za to, že ste volili Fica!“
„No dovoľte! Vy ste volili Fica!“
„Ja som ho nevolila!“
„Netlačte sa na to dieťa!“
Za oknom je rozkvitnutý zlatý dážď a strom obsypaný kvetmi. Výhľad kazia len cigaretové ohorky, roztrúsené po celej zastávke. Keby sme nevolili Nesrovnala, zastávka by nebola zasvinená od špakov.
„Ale prosím vás!“ vľúdne sa ozve pani v okuliaroch. „Nebudeme sa predsa hádať! Vy sa posuňte sem, Vy o krok dozadu, Vy kúsok k oknu a Vám sa tu uvoľnilo miesto.“
Jej úsmev a rozhodnosť zaskočia bojovne naladených cestujúcich tak, že poslúchnu na slovo. Trolejbus štartuje, pasažieri zostanú zarazení. Nezachránil ich politik, ale pani v okuliaroch.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?