Bola som u veštkyne

Autor: Monika Nagyova | 17.3.2016 o 10:15 | (upravené 17.3.2016 o 15:03) Karma článku: 11,22 | Prečítané:  9289x

Raz som trávila Silvester v okolí jazera Richňava. Dopočula som sa, že v neďalekej dedine býva vychýrená veštkyňa, za ktorou chodia ľudia zo všetkých kútov Slovenska.   

Vybrala som sa za ňou aj so sestrou a sesternicou. Spred jej rozpadnutého domu práve odchádzali dve autá s ešpézetkou Košíc a Trenčína. 
Veštica vyšla von. Vážna, vráskavá, schovaná vo veľkej sukni. Obzrela si nás a zvraštila čelo. Asi uvažovala, či sme vôbec plnoleté. 
„Budem vás volať po jednom. Zatiaľ vytrhajte burinu.“
Bolo o nej známe, že peniaze nepýta. Vítala vajíčka, mäso a pomoc v záhrade. 

Sadla som si za rozheganý stôl. Sedela oproti mne. Dívala sa na mňa ako na balenie paradajok, ktoré by aj chcela kúpiť, ale nepozdávala sa jej farba. Položila predo mňa karty, nech si jednu vytiahnem. Ukázala som jej kartu a čakala na ortieľ.  
„Stretneš vojaka.“   
Na viac predpovedí si z tohto stretnutia nepamätám .
Sestre povedala, že bude veľa cestovať. Sesternici, že si poraní nohu. 
Na druhý deň sme išli na Sitno. Cesta bola zľadovatená, sesternica si zranila nohu. Na pomoc jej pribehli vojaci, ktorí sa tam v tom čase zdržiavali a družne sa k nám pridali. Sestre vtedy prišla správa, že odlieta do Nemecka. Vidma ma napriek tomu neohromila. 

Totiž dávno predtým, mala som deväť rokov, sa v našom dome objavil muž s prútom. Dnu ho pustila mama. Susedky ju presvedčili, že ten chlap má nadprirodzené schopnosti a dokáže privolať šťastie. 
Stávalo sa, že nám pri bráne zvonili Olašskí cigáni. Boli tuční a prevelice rafinovaní. Nedali sa odbiť a keď sme odmietali tovar, ktorý vykladali z batohu, skúšali to inak:  
„Tak ukážte dlaň, vyveštíme vám z ruky!“ kričali od plota. 
Ziskuchtivých Rómov neskôr vystriedali vysávače. Ženy, ktoré ich propagovali, neúnavne štebotali a šikovne sa okolo nich zvŕtali. Predvádzali strhujúcu, vysávačskú show. Tie prístroje nielenže zhltli špinu, ale aj vyčistili vzduch. S hrncami to bolo podobné. Mamine kamarátky sa zhŕkli na gauči a pozorne počúvali odborníkov na panvice. Opojenie kuchynským riadom sa dostavilo takmer ihneď. 
No a potom na naše dvere zaklopal šaman s konárom v ruke. Mal hrozný účes. Ofinu mal prehodenú nabok a zvrchu bol úplne plešatý. Gate mal zapnuté vysoko nad pupkom. Chodil po izbách, držal pred sebou palicu a tváril sa zadumane. Kázal vyhodiť nábytok, vymeniť koberce a premiestniť postele. Do svojej izby som mu nedovolila vstúpiť. Zahatala som mu cestu a zlostne naňho gánila.  
„Má chorú pečeň, preto je tlstá. Nikdy neschudne,“ povedal mame, nespúšťajúc zo mňa oči.
To bol ten moment, keď som na liečiteľov, kartárky, numerologičky a jasnovidky zanevrela.  

Nedávno sa kaderníčka snažila prehlušiť fén:
„Vieš koľko sa u nej čaká na termín? Tri mesiace! Čudovala by si sa, koľko mužov k nej chodí. Známa bola za ňou, lebo má veľké problémy s frajerom a chce sa s ním rozísť,“ líčila mi s kefou v ruke. „Vieš, čo jej povedala? Že od neho nikdy neodíde, že ešte ten týždeň sa s ním vyspí! Musím sa jej opýtať, ako to dopadlo.“ 
Sušila mi vlasy, kým som sedela pred zrkadlom. Dívala som sa doň a vedela som, že jediná veštica môjho života bude tá z okolia Banskej Štiavnice. Ak ešte žije, musí mať najmenej deväťdesiatpäť rokov.

Minule sa kamarátkin syn chválil, že dostal vešteckú guľu. 
„Môžeš sa opýtať čokoľvek, nemusíš nahlas. Vyveštím ti odpoveď. Sú len dve možností - ÁNO, alebo NIE. Súhlasíš? Tak si polož otázku. Máš?“ 
Prikývla som, ale v momente som to oľutovala. Uvedomila som si, že sa bojím odpovede. 
„Nechcem to počuť!“ skríkla som a zapchala si uši. 
„Nemôžem ti to teraz povedať,“ smial sa kamarátkin syn. 
„Prosím?“
„Zabudol som, že okrem ÁNO a NIE je ešte tretia možnosť: Nemôžem ti to teraz povedať. A presne to ti vyšlo.“
Je to jasné. Moja budúcnosť je nejasná. 

Niektorí sa s obľubou pasujú do role znalcov môjho zajtrajška. Beriem ich asi tak vážne ako horoskopy či proroctvá. Ja si na svoj osud počkám. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?