Reklama na liek proti nafúknutému bruchu ma uráža

Autor: Monika Nagyova | 1.3.2016 o 10:01 | Karma článku: 14,12 | Prečítané:  6280x

Keď som absolvovala dvojtýždňovú plavbu výletnou loďou, nevyrazili mi dych Bahamy, ani karibské mestá, v ktorých sme kotvili. Dych mi vyrazila jedna tučná americká černoška.  

Veľrybích žien tam bolo viac. Sedeli na vozíkoch a presúvali sa z jednej reštaurácie do druhej. Jedlo sa na lodi podávalo nepretržite a zadarmo. Defilé farieb, tvarov a veľkostí pokrmov lahodilo očiam. Bola som súčasťou obrovskej plávajúcej hostiny. Nejedli sme preto, aby sme žili. Žili sme preto, aby sme jedli. Atlantický oceán telnaté ženy nezaujímal. Ani bazény, ani automaty, ani obchody. Ignorovali aj sálu, umiestnenú hneď vedľa knižnice. Servírovali v nej čaj v nádherných porcelánových šálkach a podávali k nemu pravé anglické sušienky. Husľový koncert sa tu začínal vždy presne o piatej. Večer zaoceánsky parník ožil. Noc čo noc sa konala opulentná show v podobe muzikálu, kúzelníkov či estrádnych tanečných vystúpení. 
Tučibomby sa vykašľali aj na dom Ernesta Hemingwaya v Key Weste. Nevystúpili, keď tam plavidlo zakotvilo. Zostali na lodi a zdržiavali sa pri samoobslužných pultoch s točenou zmrzlinou. 

Kyprá černoška sedela na vozíku. Telo mala také veľké, že ho na vlastných nohách nedokázala uniesť. Sledovala som jej stravovacie návyky celkom zblízka. Na stole mala hamburger, hranolky, omeletu, mäso v hnedej omáčke, pyré, ananás, čokoládové palacinky a ružový tortový rez. 
Sadlo jej vytekalo na zem, lýtka mala ako balón. Jej malé oči, obrastené tukom, hľadali čašníčku. Tá podišla k nej, zapísala si objednávku a vyrazila k baru.  
„Hej, dievča!“ zvolala za ňou hrubým hlasom. Čašníčka sa otočila. „Ale uisti sa, že mi prinesieš kolu LIGHT. Nezabudni, ja inú nepijem!“

Žena na vozíku bola presvedčená, že z koly light nepriberie. Krásny príklad toho, ako dopadneme, keď naletíme reklame.

Televízne reklamy ma urážajú. Najmä tá, kde mi radia užiť liek, keď to preženiem s jedlom. Aby rýchlo zmizol pocit nafúknutého brucha. Majú ma za hlupaňu? To mám akože zhltnúť tabletku a ďalej sa napchávať? 

Často to vyzerá tak, že pozerám reklamy a sem-tam mi do toho pustia film či seriál. Žijem v úžasnej krajine. Za volanie s blízkymi neplatím ani cent. Banka mi dá všetko zadarmo, ba čo viac, kvôli pôžičke nepotrebujem žiadne papiere a ani tam stepovať tridsať minút. Všetky prepážky totiž budú fungovať. Budú za nimi sedieť ochotné, usmievavé a oddýchnuté tety. 
Životné poistenie ma dojíma k slzám, vďaka maslu som šťastná a zásluhou bonboniéry ukotvená v harmonickom vzťahu. Štyridsaťdvakrát denne som svedkom toho, ako teflonová panvica a prípravok na upchaté WC robia zázraky. Chcem mať pružný chrbát a zdravé kĺby? Zájdem si po mastičku do lekárne! Ak si líham do postele plná úzkosti, alebo nič nestíham, odporúčajú mi pilulku, ktorá zaženie smútok a urobí robotu za mňa. 

Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Beda nám, ak uveríme sľubom.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?