Aj vám psíčkari strpčujú život?

Autor: Monika Nagyova | 4.2.2016 o 9:42 | (upravené 4.2.2016 o 10:15) Karma článku: 13,88 | Prečítané:  11658x

„Dobrý deň, mám číslo od susedy, Váš pes dnes pohrýzol moju mamu.“ „Kerý?“ „Ten čierny.“ „Aha“, zareagoval muž na druhej strane telefónu.   

„Musíte ho zobrať k zverolekárovi.“
„Ale ja dnes prídem z práce neskoro a zajtra robím od štvrtej ráno do desiatej večer.“
Rozmýšľala som, či je pekár alebo lekár. Či je vrátnik alebo právnik. Ale ani jedna z týchto profesií si nevyžaduje takýto pracovný čas. Určite je poslanec. Takto tvrdo makajú iba predstavitelia politických strán. 
Pes je vraj z útulku, v minulosti bol týraný. Na ulici, ponorený v hmle, prikrádajúc sa zozadu, zadrapil sa tesákmi do maminho lýtka. 

O tri dni som volala znova.
„Jaj áno, zabudol som Vám volať. Už mám to potvrdenie od zverolekára. Môžete si pre neho prísť.“ 
Spoza brány vyšiel chlap, ktorý mal na nohách rozopnuté baganče a v kútiku úst mu visela cigareta. A hoci vôbec nepôsobil ako poslanec, nenechala som sa obalamutiť zjavom a nerobila som predčasné závery. Dnes už neviete ako vyzerajú tí, ktorí sedia v parlamente. S úsmevom mi podával papier.
„Čo mám robiť? Podlieza mi plot!“ smial sa a rozhadzoval rukami.
Vytiahla som mu cigaretu z úst a strčila mu ju do ľavej nosnej dierky. Táto predstava ma trochu upokojila. Spomenula som si na moju obvodnú lekárku. Raz išla navštíviť pacienta a keď prechádzala popri Rómoch, hryzol ju pes, ktorý zrazu nikomu nepatril. Všetci cigáni sa dušovali, že ten džukel nie je ich. Doktorka by bola za poslanca s cigaretou v nose vďačná.

Na cyklotrase, ktorá sa tiahne z Podunajských Biskupíc, cez Rovinku a Dunajskú Lužnú až do Hamuliakova, je množstvo kolobežkujúcich sa detí, trénujúcich bežcov a cedúľ s nápisom: „Zákaz voľného pohybu psov.“ Pri jednej takej ceduli ma zastavil muž, ktorý vyzeral podozrivo. Na hlave mal klobúk, ktorý mu zakrýval oči. Oblečený bol v dlhom zelenom kabáte. Z vačku mu trčali obojky. 
„Prosím vás!“ zahrmel chrapľavým hlasom. „Nevideli ste tu takýchto dvoch psov?“ ukazoval rukou do výšky svojho stehna. Približne tam, kde mu začína pohlavný úd. V ten deň som svoj úsek zabehla rekordne rýchlo. Utekala som pred ním aj pred jeho hafanmi.

Psíčkari neznášajú obojky. Chcú svojim štvornohým miláčikom dopriať slobodu. Tam, kde začína sloboda psa, končí sloboda bežca. Moje behanie obohacuje brechot a adrenalín. Rúti sa oproti mne doga s vyplazeným jazykom, krúži okolo mňa boxer so vztýčeným chvostom, alebo na mňa skáče vlčiak. Vlastník psa je v nedohľadne. Mám strach, prestanem bežať. S malou dušičkou sa nechám očuchávať psiskom, tuhne mi krv v žilách, čakám, kedy sa objaví jeho majiteľ. Zvykne sa spoza zákruty vynoriť do dvoch minút. Každý z nich má rovnaký argument:
„On Vám nič neurobí!“

„Chyťte si toho psa!“, kričím na pani vykračujúcu si v gumákoch. Rotvajler ju nechal za sebou a uslintaný sa valí ku mne. Jeho laby, srsť a nastražené uši ma privádzajú do zúfalstva.
„Nemôžem!“ zvolá a vtedy si všimnem, že nesie niečo na rukách. „Nechcem, aby sa mi zablatilo šteňa!“

Vrhnú sa na mňa dvaja rozzúrení, starí a vychudnutí ratlíci. Ich majiteľka, tiež rozzúrená, stará a vychudnutá ma okrikuje:
„Prestaňte utekať! Ujdú mi! Nevidíte? Zastavte!“

„Myslíte, že by ste si mohli podržať toho psa?“ vyzvem jedného dňa ženu, ktorej tučný biely labrador ma takmer zhodí z nôh.
„Ona neskáče na tých, ktorí tu bývajú!“ odvrkne mi prízvukom, s akým sa hovorí stovky kilometrov odtiaľto. Nahnevane začne v kabelke hľadať obojok. Ja sa zatiaľ pohľadom uisťujem, či mi niečo neušlo. Ulice tu vyrástli pred dvoma rokmi, ale upozornenie, že som na súkromnom pozemku, nevidím nikde. 

V týchto končinách developeri znásilnili už aj posledný kúsok poľa. Bude nás čoraz viac. Fajčiarov, ľavákov, vegetariánov. Teriérov, ovčiakov aj kólií. Držme si palce, aby sme sa tu všetci pomestili.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?