reklama

Bratislava je mestom snov

Zbadám biznismenov černochov. Recepčná im pestovanými nechtami otvorí turniket. Černosi, držiac v ruke vyleštené kufríky, jej venujú nablýskaný úsmev. Sú filmovo uhladení. Sledujúc ich sa aj moja pleť napne a vyzerá ako po botoxe.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (90)

Na chodníku predbehnem škôlkarov, ktorým sa učiteľky prihovárajú v angličtine. Ulice sú zapratané farebným lístím. Je príjemne teplo, predo mnou si vykračuje pán Lasica. 

Bratislava mi je akurát. Keď chcem kultúru, stačí vystrieť ruku. Keď zatúžim po kariére, tak zakotvím v jednej z nadnárodných organizácií. Majú tam pracovné pozície od výmyslu sveta. Keď chcem pohodu, tak v trampskej osade pri Dunaji každý piatok horí oheň, kolujú vtipy a pečie sa mäso. Hrajú tam na gitare a štedro nalievajú. 

Nie vždy sa mi podarí prehliadnuť Pentagon. Driemajúce zdrogované Rómky sú tam zvalené na schodoch a na vlasoch im schnú zvratky. Vyzerajú ako handrové bábiky, ktoré dlho nikto nekúpal. Darmožráči sa vyskytujú aj v MHD. Svojím telesným pachom zamoria malý priestor raz-dva. Vtedy schovám nos do goliera, otočím hlavu k oknu a nahováram si, že som kdesi na Liptove. Bratislavskí taxikári sú ako pokazený gramofón. Nekompromisní strážcovia kilometrov sa neustále ponosujú na tenké peňaženky a mizerné kšefty. To už radšej znášam smrad darmožráča. Podobne zrejme zmýšľa aj Robo Roth. Vidím ho pri posledných dverách autobusu. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bratislava je plná slnečníc a žihľavy, zastrčených kaviarní a vinární. Mesto sa labužnícky rozťahuje, funguje v sympatickom tempe občas s tropickými teplotami, ktoré náhle pretne búrka. Večer kráčam po mokrom chodníku historického centra. Zo smetných košov trčia zlomené dáždniky. Voda cícerkom steká po dlažbách, kvapká zo striech, zateká za golier. Fujavica vyvrátila smetné koše a rozniesla odpadky. Otvorím dvere malého kníhkupectva a rýchlo sa usadím medzi hŕstku ľudí, naivná v predstave, že sa dozviem, prečo Peter Pišťanek, geniálny spisovateľ, spáchal samovraždu. 

Jeho dlhoročný kamarát rozpráva o spoločnej kapele, hipisáckej Devínskej Novej Vsi, garážových skúškach a prvých Pišťankových poviedkach načmáraných na papieri. Je vzácne počúvať o nebohom autorovi z prvej ruky. Keď beseda skončí, vyjdem do sopľavej tmy. Ako vlastne také mesto snov vyzerá? 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nedávno som cestovala rýchlikom z Košíc a keď nám v Trenčíne zahlásili, že budeme sedemdesiat minút stáť, nezvládli sme udržať emócie na uzde. Pobúrene sme vykrikovali, padali jedovaté slová, poniektorí zatínali päste. Sedeli sme v prvej triede, sedadlá boli pohodlné, nebola tam zima. Boli sme na skok od reštauračného vozňa aj od záchodov. Prežili by sme plavbu na gumených člnoch? Dokázali by sme spať na karimatkách vedľa seba ako sardinky? 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vlak sa naveľa pohol a uháňal do našej metropoly. Spolu so stovkami kufrov a batožín, valiacich sa zo všetkých kútov Slovenska som z neho vystúpila do hlbokej noci. Bratislava nás čakala studená, vysvietená a pokojná. Budovy neboli zdemolované, domy neležali v troskách. Jediné, čo obyvateľov trápilo, bolo sedemdesiatminútové meškanie. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Skutočné umenie je prispôsobiť sa okoliu a nájsť si v ňom niečo pre seba. Ak v meste nevyčíňajú nepokoje, je o to ľahšie zladiť sa s prostredím a urobiť všetko preto, aby sa v ňom človek cítil dobre. Nemalo by byť mesto snov to, v ktorom žijeme?

Monika Nagyova

Monika Nagyova

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  295
  •  | 
  • Páči sa:  2 287x

Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied Zoznam autorových rubrík:  Úprimné pozdravy z BratislavyZo života vo firme snovDenník starej dievkyO pocitoch smrteľníkaShowbiznis je drinaČo je "in"Pribalím vás do kufra

reklama

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu