Bratislava je mestom snov

Autor: Monika Nagyova | 9.10.2015 o 10:03 | Karma článku: 12,03 | Prečítané:  15225x

Zbadám biznismenov černochov. Recepčná im pestovanými nechtami otvorí turniket. Černosi, držiac v ruke vyleštené kufríky, jej venujú nablýskaný úsmev. Sú filmovo uhladení. Sledujúc ich sa aj moja pleť napne a vyzerá ako po botoxe.

Na chodníku predbehnem škôlkarov, ktorým sa učiteľky prihovárajú v angličtine. Ulice sú zapratané farebným lístím. Je príjemne teplo, predo mnou si vykračuje pán Lasica.  

Bratislava mi je akurát. Keď chcem kultúru, stačí vystrieť ruku. Keď zatúžim po kariére, tak zakotvím v jednej z nadnárodných organizácií. Majú tam pracovné pozície od výmyslu sveta. Keď chcem pohodu, tak v trampskej osade pri Dunaji každý piatok horí oheň, kolujú vtipy a pečie sa mäso. Hrajú tam na gitare a štedro nalievajú. 

Nie vždy sa mi podarí prehliadnuť Pentagon. Driemajúce zdrogované Rómky sú tam zvalené na schodoch a na vlasoch im schnú zvratky. Vyzerajú ako handrové bábiky, ktoré dlho nikto nekúpal. Darmožráči sa vyskytujú aj v MHD. Svojím telesným pachom zamoria malý priestor raz-dva. Vtedy schovám nos do goliera, otočím hlavu k oknu a nahováram si, že som kdesi na Liptove. Bratislavskí taxikári sú ako pokazený gramofón. Nekompromisní strážcovia kilometrov sa neustále ponosujú na tenké peňaženky a mizerné kšefty. To už radšej znášam smrad darmožráča. Podobne zrejme zmýšľa aj Robo Roth. Vidím ho pri posledných dverách autobusu.  

Bratislava je plná slnečníc a žihľavy, zastrčených kaviarní a vinární. Mesto sa labužnícky rozťahuje, funguje v sympatickom tempe občas s tropickými teplotami, ktoré náhle pretne búrka. Večer kráčam po mokrom chodníku historického centra. Zo smetných košov trčia zlomené dáždniky. Voda cícerkom steká po dlažbách, kvapká zo striech, zateká za golier. Fujavica vyvrátila smetné koše a rozniesla odpadky. Otvorím dvere malého kníhkupectva a rýchlo sa usadím medzi hŕstku ľudí, naivná v predstave, že sa dozviem, prečo Peter Pišťanek, geniálny spisovateľ, spáchal samovraždu.  

Jeho dlhoročný kamarát rozpráva o spoločnej kapele, hipisáckej Devínskej Novej Vsi, garážových skúškach a prvých Pišťankových poviedkach načmáraných na papieri. Je vzácne počúvať o nebohom autorovi z prvej ruky. Keď beseda skončí, vyjdem do sopľavej tmy. Ako vlastne také mesto snov vyzerá?  

Nedávno som cestovala rýchlikom z Košíc a keď nám v Trenčíne zahlásili, že budeme sedemdesiat minút stáť, nezvládli sme udržať emócie na uzde. Pobúrene sme vykrikovali, padali jedovaté slová, poniektorí zatínali päste. Sedeli sme v prvej triede, sedadlá boli pohodlné, nebola tam zima. Boli sme na skok od reštauračného vozňa aj od záchodov. Prežili by sme plavbu na gumených člnoch? Dokázali by sme spať na karimatkách vedľa seba ako sardinky? 

Vlak sa naveľa pohol a uháňal do našej metropoly. Spolu so stovkami kufrov a batožín, valiacich sa zo všetkých kútov Slovenska som z neho vystúpila do hlbokej noci. Bratislava nás čakala studená, vysvietená a pokojná. Budovy neboli zdemolované, domy neležali v troskách. Jediné, čo obyvateľov trápilo, bolo sedemdesiatminútové meškanie. 

Skutočné umenie je prispôsobiť sa okoliu a nájsť si v ňom niečo pre seba. Ak v meste nevyčíňajú nepokoje, je o to ľahšie zladiť sa s prostredím a urobiť všetko preto, aby sa v ňom človek cítil dobre. Nemalo by byť mesto snov to, v ktorom žijeme?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?