Cuky a Luky. Televízne hlupane odhaľujú syndróm Slovákov.

Autor: Monika Nagyova | 1.10.2015 o 9:30 | (upravené 1.10.2015 o 10:19) Karma článku: 13,14 | Prečítané:  11849x

Na koncerte Robbieho Williamsa sedela kúsok odo mňa žena, ktorá takmer vyvolala bitku. Len preto, lebo od speváka nevedela odtrhnúť oči. Robbie v tom bol nevinne. On iba vrtel zadkom a vyplazoval jazyk. 

Narodil sa, aby zabával štadióny. Dav si podmanil rýchlosťou blesku. Spomínaná žena si nesadla a nik cez ňu nevidel. Vyhrážalo sa jej päťdesiat sedadiel, ona zaryto stála. Nastalo sácanie, urážky, hádka. V sektore to vrelo. Robbie medzitým vykladal ako mu chýbajú deti. Žena, omámená čarom umelca, si naveľa sadla. Robbie exceloval. Pri klaňačke vyprovokoval neznesiteľný aplauz a potom odkráčal akoby sa nechumelilo. Nechal nás napospas samým sebe. 

Keď som opúšťala halu všimla som si, že vo vyľudnenom sektore ostala iba žena, omámená čarom umelca. Vo dverách som sa ešte raz obzrela. Žena sa nepohla, stála tam ako poleno. Viem prečo. Nechcela sa vrátiť do svojho nudného života. 

Chceme na vlastnej koži zažiť romancu z kníh Jane Austen, alebo v trolejbuse stretnúť Leonarda DiCapria. Keď to neprichádza, tak si to kúpime. Platíme za multiplexy, koncerty, finálové zápasy. Oddávame sa predstavám, chceme žiť príbehy iných ľudí. Ženy snívajú o nedosiahnuteľných hrdinoch zostupujúcich zo štítov hôr ako uctievaní nosiči odvahy a muži o svojej pretty woman z vedľajšej kancelárie. 

Vlastný život nám nevonia. Keď doma utierame prach, ani nám nenapadne nasadiť si 3D okuliare pre intenzívnejší zážitok s prachovkou. Cuky a Luky by vyhlásili, že na rakúske komody nesadá prach, že slovenské obývačky sú smrť. Všetci máme syndróm susedovej záhrady, v ktorej je tráva vždy zelenšia.  

„To čo máš pod okom?“ pýta sa Cuky a špúli pery.
„Komár“, zahanbene precedí cez zuby Luky.
„Hrozné! Rakúsky komár by ťa hentak neuštipol!“ 

Rakúske aviváže, rakúske fašírky, rakúske celebrity. V rakúskych aquaparkoch chválime rakúske turnikety a v alpských penziónoch velebíme sladkú penu. Rakúska šľahačka je hotový raj!

Hundreme nad ocapkanou soľničkou, sťažujeme sa na tvrdé stoličky, nad Slovenskom ohŕňame nos. Nezabíja nás treska a biely rožok z bufetu. Ničí nás túžba po inom živote ako máme. 

Celý čas čakáme na vlak, ktorý nikdy nepríde, lebo sme nepostrehli, že v ňom už sedíme a vezieme sa. 

„A čo akože teraz?“ krčí plecom nespokojný Slovák v montérkach za stolom v závodnej jedálni. 
Nuž čo. Človek pred svojím osudom neutečie. Neostáva nám nič iné, ako urobiť z tresky bestseller. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?