Každý z nás ho raz stretne. Idiota, ktorý nám strpčuje život.

Autor: Monika Nagyova | 17.9.2015 o 9:06 | Karma článku: 10,79 | Prečítané:  3291x

Vraj pomáha, keď si idiota predstavíme spätne ako dieťa, keď ešte liezlo po štyroch. Odskúšané. Nepomáha. Postrek na chmuľov v obchode ešte nedostať. Čo teraz?

Scenár je furt ten istý. Chuj prehovorí. Neveríte, že to myslí vážne. Zároveň nemáte odvahu vraziť mu. Nikdy ste vo vrecku nenosili nožík, ale teraz ho tam máte a cítite, ako sa vám otvára. Máte česť s hovädom, ktoré sa usalašilo vo vašom žalúdku.

Nejde o žiadny vzácny druh, ktorý by sa vyskytoval zriedkakedy. Naopak. Idiot je ako burina, plazí sa okolo vášho lýtka zelený, zdravý a bujný. Dýcha vám na krk, lezie pod kožu. Stačilo by podložiť mu nohu a sotiť ho do Dunaja. Ale vaše morálne zásady vám v tom bránia. Idiot nie je idiot. Presne vie, na ktorú strunu zabrnkať, aby vás dokonale rozladil a vyhodil zo sedla. Idiot je naozaj ako burina. Vytrhnete jedného a zjaví sa druhý. Keď dáte výpoveď kvôli kolegyni, lebo sa nezhodnete na tom, ako často púšťať klímu a už ste kvôli tej blonďavej mrche trikrát maródovali, tak narazíte na suseda, ktorý vám bude piť krv dovtedy, kým sa neodsťahujete. V novej robote vás šéfka, inak matróna s černošským zadkom, vytáča tak, že si neraz musíte dať panáka. 
Kadiaľ vedie cesta von?

„Je to tvoje zrkadlo,“ zareaguje kamarátka na moje sťažnosti a bez výčitiek zahryzne do palacinky. 
Zrkadlo? Na druhý deň si trkvasa dôkladne prezerám. Dívam sa na jeho krátke prsty, ostrú bradu a vykradnuté oči. Žiadne spoločné črty. Akákoľvek podoba je čisto náhodná. 

Večer siahnem po knižke, či v nej nenájdem recept, ako naložiť s kreténmi, ktorí nám ničia život. Motivačná literatúra hlása niečo podobné. Idiot je vraj obrazom idiota, ktorého nosíme v sebe. Takže idiot som ja? Ťažko sa mi s touto myšlienkou zaspáva, nakoniec sa mi to podarí.

Nasledujúce dni, vždy keď prídem do kontaktu s idiotom, naskakuje mi husia koža a už ma to fakt štve. Aby mi nejaký pajác kazil náladu! Vyhrniem si teda rukávy a fackám moje vnútorné ja. Potrebujeme ho zmobilizovať a dohováram mu, nech sa nenechá rozhodiť. Zhlboka dýcham, prekysličujem organizmus, neopúšťam sa, udržiavam duševnú rovnováhu v stabilite. Oheň, ktorý vo mne vzplanie, sa učím hasiť hasiacim prístrojom made in Monika. Posúvam svoje hranice tolerantnosti. Vďaka idiotovi posilňujem svaly, ktoré chránia môj vnútorný svet.   

Dni plynú, pena z úst mi vyteká čoraz menej, ani srdce už tak divo netlčie. Úhlavný nepriateľ ma neustále učí a trestá každý môj prešľap. Zisťujem však, že mám pre neho väčšie porozumenie a nad celou tou idiotskou habaďúrou získam akýsi nadhľad. Vlastním plnú náruč vzácnych poznatkov. Ba pripúšťam, že v istom zmysle je idiot dar. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?