reklama

Služby na Slovensku zhrniem takto: Nedá sa

Sme v krčme asi dvanásti. Veselá partia. Sme rozjarení, máme plný stôl poldecákov, krígľov a arašidov. Svet nám leží pri nohách až do momentu, kým čašníčka nezhasne svetlo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (86)

„Zatvárame,“ oznámi so zdvihnutou bradou ako cisárovná. 
„Môžeme si objednať ešte poslednú rundu?“
Pijeme najdrahší alkohol, no napriek tomu je neúprosná. Odmietne bohatú tržbu a odporučí nám krčmu o tri ulice ďalej. Frajer a facebook ju už čakajú za výčapom. Vyhodí nás a my sa ocitneme s plnými vreckami peňazí na prázdnej ceste bez osvetlenia. 

Keď si čašník neváži svoju prácu a najradšej by všetky popolníky roztrieskal o podlahu, tak asi tuším, ako tam hosťom chutí pivo. V mnohých našich reštauráciách, penziónoch a hoteloch zaspali na vavrínoch. Obsluhujú tam babráci, ale niet sa čo diviť. Veď majiteľ, trubiroh, len zráta tržbu, zanadáva a prace sa preč. Zážitkov po Slovensku mám neúrekom:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Nie, tu nemôžete odstaviť bicykle.“
„Nie, žiadne platobné karty neberieme.“
„Nie, obyčajnú vodu vám nemôžem doniesť.“
„Nie, na terase neobsluhujeme.“
„Nie, polovičné porcie nerobíme.“
„Nie, masáže nie. Nemáme dostatok masérov.“
„Nie, šalát bez kurčaťa vám nevieme urobiť.“

Napriek tomu je Slovensko rozprávkové. Obyčajný potok pri chate vykompenzuje nevrlý personál. Pohľadom na okolitú krajinu zabúdam na neschopnosť obsluhujúcich. Malebné kopce, strašidlá v záhradách a zhrbené babky, okopávajúce zemiaky na poliach. Oblaky nad horami, jaskyne, lanovky, lesné chodníčky, liečivé pramene, čo viac chceme?

Raz som s mojimi známymi prišla do reštaurácie tridsať minút pred záverečnou. Boli sme hladní ako Čenkovej deti. 
„Kuchár povedal, že už vám nič neuvarí,“ znel odkaz z jeho svätyne. 
„Dáme mu veľké prepitné,“ úctivo sme prosili o šesť porcií jedla. 
Kuchár bol však čestný muž, nenechal sa obmäkčiť peniazmi. 
Bola som nahnevaná a to ma primälo k tomu, aby som sa zamyslela. Položila som si najtvrdšiu otázku: A čo robím ja?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mali by ste ma vidieť, keď mi príde inštrukcia desať minút pred fajrontom. Mám také nervy, že celá stuhnem, krvi by ste sa mi nedorezali. Hromžím, vzbĺknem, červenám sa. Kumuluje sa vo mne krivda a nebyť zafarbených vlasov, do dvadsať minút ošediviem. 

Tak som si povedala, že začnem od seba. 

Každé ráno, predtým než idem do práce, stojím pred zrkadlom a nacvičujem si, ako reagovať na požiadavky klientov. Artikulujem a nahlas opakujem:
„Dá sa. Dá sa. Dá sa.“
Úsmev k tomu ešte nepridávam. Musím sa to učiť postupne. Naraz by toho bolo priveľa. 

Monika Nagyova

Monika Nagyova

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  295
  •  | 
  • Páči sa:  2 287x

Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied Zoznam autorových rubrík:  Úprimné pozdravy z BratislavyZo života vo firme snovDenník starej dievkyO pocitoch smrteľníkaShowbiznis je drinaČo je "in"Pribalím vás do kufra

reklama

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu