Čo ma naučila hnačka

Autor: Monika Nagyova | 29.7.2015 o 9:19 | Karma článku: 9,46 | Prečítané:  2669x

Stojím na prašnej ceste. Vypĺznuté somáre ťahajú vlečky, na ktorých sedia znudení dedinčania. Kde tu mám hľadať záchod?! V diaľke zazriem čosi, čo pripomína benzínku. Keď tam vstúpim, ovalí ma smrad. 

Na toaletách otvorím vŕzgajúce dvere. Na zemi sú dva kýble naplnené špinavou vodou, navôkol hnedé šľapy, ktoré smerujú k predavačovi. Rozniesol po obchode vlastné hovno? Nemám odvahu vkročiť do kabínky. Zvrtnem sa a bežím k autobusu. V bolestivých kŕčoch preklínam všetky poznávacie zájazdy sveta.  

Je znesiteľné mať hnačku na egyptskej pláži. Ale keď sa trmácate púšťou, spíte v autobuse a predierate sa historickými námestiami, je to výzva. Všetky vaše myšlienky a obavy vyústia do jedinej vety: Kde je záchod? V Jordánsku ma táto otázka mátala po celý čas. 

„Neriskneš to?," zastane kamarátka pri kýbli s hrubými prútmi cukrovej trstiny na rušnej ulici hlavného mesta Ammán. Odšťavia nám ju do plastových pohárikov. Sladká šťava si pýta svoju daň, do hotela bežím klusom.

V noci nespím, trápi ma zažívací trakt. Z okna začujem hlas muezína. Odhrniem záves, svietia jasné hviezdy. Vytrhnuté strany z Koránu poletujú v nočnom vetre. Krivé stĺpy vrhajú strašidelné tiene. Svitá? Pozriem na hodiny - 3:35. Mesto mlčí, iba ťahavá modlitba sa plazí prázdnymi uličkami. Niekoľkokrát sa nadýchnem magickej tmy a zaleziem späť do postele. 

Za oknami autobusu sú nehostinné pastviny, po ktorých viedol Mojžiš svoj ľud. Vyjdeme na horu Nebo. Mojžiš si tu sadol, a tak ako ja videl Jericho, Betlehem, rieku Jordán a Jeruzalem. Zasľúbenú krajinu, do ktorej nikdy nevkročil. Tu zomrel a mňa zaujíma iba to, kde je najbližší záchod. 

Začínam byť nervózna. Ťavy majú hlavy schované v kontajneroch, polonahé deti sa zhromažďujú pri haraburdách. Rozvalené mačky sú omráčené páľavou. Muži fajčia pred rozpadnutou búdou. Uvaria nám tu silnú kávu s kardamónom. Neďaleko na kopci je soľný stĺp. To je Lótova žena a ja sa, rovnako ako ona, obzerám na všetky strany, chcem si niekam čupnúť. Chytá ma panika, ale v diali sa už trbliece Mŕtve more s bielymi krištáľmi na brehu. Ubytujeme sa v krásnom rezorte so splachovacími záchodmi. 

Som zelená od bahna. Vstupujem do Mŕtveho mora a cítim sa v ňom neuveriteľne živá. Raz som išla na exotickú dovolenku, ale nič som z nej nemala. Krátko predtým som stretla muža, ktorý sa mi páčil. Darmo som sa prechádzala po bielej pláži, mysľou som bola s ním. Nevedela som sa dočkať návratu. A nedopadlo to dobre. Hnačka ma podobných vecí ušetrila. Donútila ma neustále bdieť, hľadať skrýše, ovoniavať baklažánové nátierky a skúšať mäkkosť teplých arabských chlebov, lebo jesť som ich nemohla. Hnačka ma naučila rýchlo zmapovať okolie, zvažovať možnosti a byť v strehu. Vďaka hnačke som žila v prítomnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.

ŠPORT

Predviedol sólo od polovice ihriska. Weiss strelil v Katare krásny gól

Slovenský reprezentant strelil svoj desiaty gól v prebiehajúcej sezóne a patrí k najlepším kanonierom súťaže.

KOMENTÁRE

Ktorý Boh mohol toto dopustiť? (Píše Michal Havran)

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.


Už ste čítali?