Čo ma naučila hnačka

Autor: Monika Nagyova | 29.7.2015 o 9:19 | Karma článku: 9,46 | Prečítané:  2656x

Stojím na prašnej ceste. Vypĺznuté somáre ťahajú vlečky, na ktorých sedia znudení dedinčania. Kde tu mám hľadať záchod?! V diaľke zazriem čosi, čo pripomína benzínku. Keď tam vstúpim, ovalí ma smrad. 

Na toaletách otvorím vŕzgajúce dvere. Na zemi sú dva kýble naplnené špinavou vodou, navôkol hnedé šľapy, ktoré smerujú k predavačovi. Rozniesol po obchode vlastné hovno? Nemám odvahu vkročiť do kabínky. Zvrtnem sa a bežím k autobusu. V bolestivých kŕčoch preklínam všetky poznávacie zájazdy sveta.  

Je znesiteľné mať hnačku na egyptskej pláži. Ale keď sa trmácate púšťou, spíte v autobuse a predierate sa historickými námestiami, je to výzva. Všetky vaše myšlienky a obavy vyústia do jedinej vety: Kde je záchod? V Jordánsku ma táto otázka mátala po celý čas. 

„Neriskneš to?," zastane kamarátka pri kýbli s hrubými prútmi cukrovej trstiny na rušnej ulici hlavného mesta Ammán. Odšťavia nám ju do plastových pohárikov. Sladká šťava si pýta svoju daň, do hotela bežím klusom.

V noci nespím, trápi ma zažívací trakt. Z okna začujem hlas muezína. Odhrniem záves, svietia jasné hviezdy. Vytrhnuté strany z Koránu poletujú v nočnom vetre. Krivé stĺpy vrhajú strašidelné tiene. Svitá? Pozriem na hodiny - 3:35. Mesto mlčí, iba ťahavá modlitba sa plazí prázdnymi uličkami. Niekoľkokrát sa nadýchnem magickej tmy a zaleziem späť do postele. 

Za oknami autobusu sú nehostinné pastviny, po ktorých viedol Mojžiš svoj ľud. Vyjdeme na horu Nebo. Mojžiš si tu sadol, a tak ako ja videl Jericho, Betlehem, rieku Jordán a Jeruzalem. Zasľúbenú krajinu, do ktorej nikdy nevkročil. Tu zomrel a mňa zaujíma iba to, kde je najbližší záchod. 

Začínam byť nervózna. Ťavy majú hlavy schované v kontajneroch, polonahé deti sa zhromažďujú pri haraburdách. Rozvalené mačky sú omráčené páľavou. Muži fajčia pred rozpadnutou búdou. Uvaria nám tu silnú kávu s kardamónom. Neďaleko na kopci je soľný stĺp. To je Lótova žena a ja sa, rovnako ako ona, obzerám na všetky strany, chcem si niekam čupnúť. Chytá ma panika, ale v diali sa už trbliece Mŕtve more s bielymi krištáľmi na brehu. Ubytujeme sa v krásnom rezorte so splachovacími záchodmi. 

Som zelená od bahna. Vstupujem do Mŕtveho mora a cítim sa v ňom neuveriteľne živá. Raz som išla na exotickú dovolenku, ale nič som z nej nemala. Krátko predtým som stretla muža, ktorý sa mi páčil. Darmo som sa prechádzala po bielej pláži, mysľou som bola s ním. Nevedela som sa dočkať návratu. A nedopadlo to dobre. Hnačka ma podobných vecí ušetrila. Donútila ma neustále bdieť, hľadať skrýše, ovoniavať baklažánové nátierky a skúšať mäkkosť teplých arabských chlebov, lebo jesť som ich nemohla. Hnačka ma naučila rýchlo zmapovať okolie, zvažovať možnosti a byť v strehu. Vďaka hnačke som žila v prítomnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?