Berlín preveril moju toleranciu voči gayom

Autor: Monika Nagyova | 8.7.2015 o 9:13 | Karma článku: 9,19 | Prečítané:  2545x

Vstúpila som do priestrannej, živej kaviarne. Až keď som si sadla, všimla som si, že sú v nej iba muži. Názov podniku hovoril za všetko: Romeo & Romeo. Muži sa smiali, jedli, fajčili a pili. 

V hlúčiku aj osve. Starí, mladí, bradatí, aj tí s náušničkou. Postávali pri pulte, korzovali na záchod, čakali na drink, zasúvali stoličky. Priznám sa, zrazu mi tam bolo tesno. Necítila som sa dobre. Asi nie som taká open-minded ako som si myslela. Napadlo mi, či sa oni necítia podobne vonku, za dverami kaviarne. Chcela som odtiaľ čo najskôr odísť. Dopila som a s nemými výčitkami v hlave som sa pratala preč. 

V Berlíne sa Romeovia nebáli prejaviť vzájomnú náklonnosť na verejnosti. Mali sa k sebe v metre, na lavičke i na tráve. Svoje sympatie dávali najavo okato. Krajina, ktorá nútila židovské deti nastupovať do vagónov, mi ukazovala, ako vyzerá bezhraničná tolerancia a svet bez predsudkov. 

Ženy naopak mali čo so sebou robiť. Toľko škaredých dám som jakživ nevidela. Po pár dňoch ma z nich boleli oči. Keď prší, Slovenky vytiahnu štýlové gumáky, nezabudnú na make-up a bundičku, ktorá má švih. S leskom na ústach a rozprestretým dáždnikom čakajú na električku. Nenamaľované Nemky, ktoré roky nevideli kaderníka a v kúpeľni na poličke nemajú make-up, moknú v obnosených teniskách. V mláke sa odráža ich neforemná tvár. Vidina žiarivej pleti s vysokými lícnymi kosťami je pre ne rovnako vzdialená, ako je pre nás vzdialená predstava nemeckých platov. Nie nadarmo sa hovorí, že Slovák sa za peknou babou neobzrie, lebo oproti už kráča ďalšia.

Nemusíte mať bedecker, len vyrazte do ulíc. Metropola si vás predžuje, zhltne a vypľuje tam, kde treba. Má množstvo múzeí, chrámov, historických budov a pouličných karnevalov. Mesto od rána čapuje pivo, nalieva víno, pulzuje a upozorňuje na berlínsky múr. Nemecká hrdosť je pretavená do obchodných bulvárov, rozľahlých parkov a majestátnych pomníkov.

Aj Berlín má svoju divokú štvrť. Rozbité fľaše od vodky, deti spiace pod stolom, thajské výpary, turecký chlieb, ľudia zamastení od jedla, arabská káva, zababrané stoly. Zablúďte do darebákova. Lebo systém v meste vášnivých Rómeov a škaredých Júlií je kruto dokonalý. Ríša, ktorá prehrala vojnu, mi ukazovala, ako má fungovať doprava, služby a život jedinca, rozšafného a udomácneného v reštauračných zariadeniach. Napriek tomu boli Nemci chladní. Vecne to zhrnul čašník z Maroka:
„Germany? Good for money, but not good for heart.“

Vďaka cestovaniu spoznáte nový kraj, ale hlavne sa dozviete čo to o sebe. V kaviarni som čelila päťdesiatim gayom a mala som silné nutkanie vypariť sa. Prekvapila som tým samú seba. Bola som nesvoja, lebo sa narušila moja komfortná zóna. Človek musí na sebe neustále pracovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?