Je jedna vec, ktorú by sme mohli od Rómov odkukať.

Autor: Monika Nagyova | 3.6.2015 o 9:04 | Karma článku: 12,13 | Prečítané:  3874x

„Helena! Helena! Poď sem!“ Helena pribehne, razí z nej pach spotených kočovníkov.   „Aha, čo sme našli,“ štrbavé deti roztvoria dlaň.  Ha-ha! Dilino gádžo stratil peniaze!  

Oteplilo sa. Rómovia vynesú von stoličky, kočíky aj menší nábytok a na pár mesiacov sa presťahujú pred nedokončený dom. Vonku sa celé dni nechajú oblápať pohľadmi okoloidúcich. Horúčava im nerobí zle. Aby ju lepšie znášali, vyzlečú si tričká a nechajú si z krčmy nosiť čapované pivo. Malí Rómovia vďačne robia poskokov a pendlujú hore dole. Milujú penu, ktorou je pohár vrchovato naplnený. Neraz sa o ňu pobijú, až vylejú všetok mok. Bitka ich neminie, fackajú ich len kúsok od konečnej zastávky MHD. Cigánčatá spustia taký nárek, že vodič neochotne zavrie dvere autobusu a čas, kedy mu cestovný poriadok káže naštartovať, radšej prečká uväznený v sparnom teple. Stonajúce všivavé detváky mu spôsobujú migrénu.  

Jožko nosí stále to isté biele tielko, ale rokmi zbierania harabúrd po cudzích dvoroch, tielko prerazilo do farby pšenice. Jožko vie, čo sa patrí. Týždeň pred sviatkami vyzváňa v každom dome, zastavuje každého chodca a kýva na každý bicykel, pripravený vinšovať v dvoch svetových jazykoch. Unaveným, bledým tváram želá krásne sviatky v maďarčine, v slovenčine, komu je ako po vôli. Na odplatu mu stačí cigareta či makový závin, avšak najviac oceňuje drobné. Ani pokora mu nechýba. Keď nemá love, neštíti sa prevetrať kontajnery a poprevracať smetné koše. Jeho ego tým nijako netrpí. Od slušných občanov dranká staré železo, záchvatmi kašľa narúša omše a pľuvancami zavlažuje jarky. Veselo si píska, tlačí naloženú káru a dobrosrdečne zdraví na všetky strany. Často spieva. V dňoch, keď slnko pečie a nepohne sa steblo trávy, počuť jeho chrapľavé piesne cez dve ulice. 

Rómovia sú ako zajace. Aj tých keď sa opýtame, koľko je hodín a aký deň bude zajtra, tak sa nechápavo obzerajú, čo za hlúpe otázky to kladieme, veď existuje len teraz, nie? Rómovia odhalili čaro prítomného okamihu a pekne s nami vybabrali. Kráčame tak rýchlo, že nám z vrecka vypadávajú peniaze. Bojíme sa mizerného dôchodku a výsledku krvných testov. Oni si celodenným pobytom na vzduchu vypestovali silnú imunitu, dážď bez obáv bubnuje na ich odolnej pokožke. Dokážu sa hrozivo rozčúliť, aby sa vzápätí hlasno rehotali. Poznáte smutného Róma? Kúsok ich živelnosti by nám neuškodil. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?