Ak sa niekto rozčuľuje na recepcii kvôli príšernému výhľadu z izby, Slovák to nie je. Nechá si Slovák v reštaurácii zavolať vedúceho? Určite nie. Kto nemá súdnosť v hotelových baroch? Ruský turista. Kto grcá na schodoch? Holanďan.
„Zas robíš tú slovenskú vec,“ upozorňuje ma známy z Paríža. „Neguješ všetko, čo je vaše. Mali by ste si brať príklad z nás, Francúzov. Sme presvedčení, že najlepšie veci sú francúzske.“
Tvrdí, že u nás sú krajšie vlaky a čistejšie supermarkety ako v Paríži. Ktorý Slovák by mu veril?
Keď v roku 2011 udrelo v Japonsku silné zemetrasenie, mojím kamarátom žijúcim v krajine vychádzajúceho slnka zatriaslo čosi celkom iné:
„Tá neskonalá disciplína a pokora. Všetci slušne stáli v rade na potraviny, makali ako včeličky. Nekradli, pomáhali si. Katastrofu prijali ticho a bez šomrania. Nechcem si predstaviť, ako by to po zemetrasení vyzeralo na Slovensku.“
Letuška, ktorá lieta s pasažiermi z celého sveta, má najradšej svojich, Slovákov.
„Slovák stále berie lietadlo ako luxusnú reštauráciu. Je v ňom trochu zakríknutý. Nefrfle, je nenápadný. Nikdy sa mi nestalo, že by Slovák rozhadzoval rukami alebo nebodaj na mňa hučal. Radšej bude smädný, ako by si vypýtal ešte jeden pohár vody. Je skromný a vďačný. To, že Slovák tlieska, keď lietadlo pristane, je zlaté. A áno, Francúz je pupkom sveta.“
Pavel Vilikovský zobrazuje Slováka vo svojej knihe takto:
Ak má Slovák na niečo talent, tak je to bedákanie. Ľútosť, ktorú prejavuje poslucháč dotknutého, je falošná. Už sa nevie dočkať, kedy úbožiak zmĺkne, aby ho tromfol vlastným bedákaním. Keď sa preteky v bedákaní skončia a obaja sa vybedákajú do sýtosti, spokojne sa rozídu. Sme pobožný národ, a čo môže byť kresťanskejšie ako chvastať sa vlastným krížom?
Ako to teda je, má Slovák komplex malého národa? Ak áno, ako sa prejavuje? Tým, že nemá vodcovské schopnosti? Je permanentne frustrovaný a berie svet ako osobnú urážku? Nech sa ten komplex prejavuje akokoľvek, motivačná literatúra odporúča chytiť ho za pačesy, namieriť proti slnku, dobre sa mu prizrieť, prijať ho, v lepšom prípade urobiť z neho prednosť.
Keď mohla Jennifer Lopez vytvoriť z veľkého zadku nový trend, prečo by sme my nemohli zaspávať s dobrým pocitom, že sme malý národ? Buďme radi, že sme pre okolie nezaujímaví a len si tu tak hovieme pod Tatrami. Náš sused to šťastie nemá.