Bežalo všetko, čo malo nohy, kolesá, plienky. Deťúrence, mamičky, bábätká. Kočíky, korčule, vozíky. Minimaratón bol zábavný. Celý deň na čerstvom vzduchu v ideálnom maratónskom počasí znela hudba z reproduktorov akosi veselšie. Potom nastúpili skutočné hviezdy.
Prileteli z inej dimenzie. Netuším, na ktorej planéte ich trénovali. Dali to za dve hodiny a nejaké drobné. Keňania bežali ako v tranze, na tvári sa im nepohol ani sval. Na štarte sa zapli a proste bežali. Mašiny. Bolo dojímavé sledovať, ako im na druhom okruhu fandia samotní športovci na trati. Nečudo. Každý by bol fascinovaný, keby okolo neho prebehol mimozemšťan v teniskách. Štyridsaťdva kilometrov kozmickou rýchlosťou na dvoch nohách. Chcela by som vedieť, čo sa im počas behu odohráva v hlave.
Vráťme sa na zem. Pozdĺž celej trate vyhrávali kapely, ľudia tancovali. Domácim maratón za tie roky vsiakol pod kožu a bolo to cítiť na každom kroku.
Za cieľovou páskou boli hrdinami všetci. Slzy, smiech, podlomené kolená. Do cieľa dobiehali vo vtipných maskách, bosí, či v šľapkách. Krok pred cieľom si urobili selfie alebo vybozkávali ratolesti. Niektorí robili kotrmelce, niektorí vracali. Zneli poľské výkriky aj maďarské skandovanie. V rukách niektorých finišujúcich boli ukrajinské vlajky. Byť súčasťou maratónu je ako sledovať dobrý film, mihajú sa pred vami obrazy, z ktorých naskakuje husia koža.
Keňania už aj zabudli, že bežali na Slovensku maratón, organizátori rušia barikády, na hlavnej promenáde sú plné terasy. Mesto opäť pulzuje v normálnom tempe. A vtedy sa na ceste objaví muž so štartovným číslom. Deduško. Pomaličky namáhavo beží. Kúsok za ním sa vynorí chlap s barlami. Kráča najrýchlejšie ako vie. Po pešej zóne sa ozve potlesk. Neutícha. Mohutnie. Ľudia v reštauráciách odkladajú príbory a tlieskajú. Čašníčka položí tácku na najbližší stôl a tlieska. Cigánčatá sa prestanú hašteriť a žobráci žobrať. Všetci tlieskajú. Výrobca cukrovej vaty aj hliadkujúci policajti. Potlesk sa valí ako mohutná vlna, ktorá kvôli tým dvom zaplaví celé centrum. Nekonečná trať si zaslúži nekonečné povzbudzovanie. Maratón v Košiciach je ako Štedrý deň. Človek je človekom. Vďaka Bohu za Vianoce v októbri.
