Košický maratón humanizuje Slovákov

Autor: Monika Nagyova | 7.10.2014 o 9:01 | Karma článku: 12,92 | Prečítané:  1047x

Každý maratónec si na trati píše svoj príbeh. Diváci vedia, koľko driny sa skrýva za spoteným tričkom a mokrou hlavou. Vynesú pred dom stoličky, hrnce a varechy. Bubnujú a povzbudzujú. Kvôli tomuto sem bežci cestujú z celej republiky. V košických uliciach prvú októbrovú nedeľu ožívajú hodnoty, ktoré mnohí považujú za pochované.  

Bežalo všetko, čo malo nohy, kolesá, plienky. Deťúrence, mamičky, bábätká. Kočíky, korčule, vozíky. Minimaratón bol zábavný. Celý deň na čerstvom vzduchu v ideálnom maratónskom počasí znela hudba z reproduktorov akosi veselšie. Potom nastúpili skutočné hviezdy.

Prileteli z inej dimenzie. Netuším, na ktorej planéte ich trénovali. Dali to za dve hodiny a nejaké drobné. Keňania bežali ako v tranze, na tvári sa im nepohol ani sval. Na štarte sa zapli a proste bežali. Mašiny. Bolo dojímavé sledovať, ako im na druhom okruhu fandia samotní športovci na trati. Nečudo. Každý by bol fascinovaný, keby okolo neho prebehol mimozemšťan v teniskách. Štyridsaťdva kilometrov kozmickou rýchlosťou na dvoch nohách. Chcela by som vedieť, čo sa im počas behu odohráva v hlave.

Vráťme sa na zem. Pozdĺž celej trate vyhrávali kapely, ľudia tancovali. Domácim maratón za tie roky vsiakol pod kožu a bolo to cítiť na každom kroku.

Za cieľovou páskou boli hrdinami všetci. Slzy, smiech, podlomené kolená. Do cieľa dobiehali vo vtipných maskách, bosí, či v šľapkách. Krok pred cieľom si urobili selfie alebo vybozkávali ratolesti. Niektorí robili kotrmelce, niektorí vracali. Zneli poľské výkriky aj maďarské skandovanie. V rukách niektorých finišujúcich boli ukrajinské vlajky. Byť súčasťou maratónu je ako sledovať dobrý film, mihajú sa pred vami obrazy, z ktorých naskakuje husia koža.

Keňania už aj zabudli, že bežali na Slovensku maratón, organizátori rušia barikády, na hlavnej promenáde sú plné terasy. Mesto opäť pulzuje v normálnom tempe. A vtedy sa na ceste objaví muž so štartovným číslom. Deduško. Pomaličky namáhavo beží. Kúsok za ním sa vynorí chlap s barlami. Kráča najrýchlejšie ako vie. Po pešej zóne sa ozve potlesk. Neutícha. Mohutnie. Ľudia v reštauráciách odkladajú príbory a tlieskajú. Čašníčka položí tácku na najbližší stôl a tlieska. Cigánčatá sa prestanú hašteriť a žobráci žobrať. Všetci tlieskajú. Výrobca cukrovej vaty aj hliadkujúci policajti. Potlesk sa valí ako mohutná vlna, ktorá kvôli tým dvom zaplaví celé centrum. Nekonečná trať si zaslúži nekonečné povzbudzovanie. Maratón v Košiciach je ako Štedrý deň. Človek je človekom. Vďaka Bohu za Vianoce v októbri. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?