reklama

Prečo skáčeme z lietadla

„Vždy sú na vine dvaja. Ona a jej matka.“ Skydiveri sa nad praženicou rozosmejú. Takýto svieži vtip veruže poteší. Raňajkujem s machrami, ktorí majú za sebou stovky zoskokov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Pijem sladkú kávu a celkom nerozumiem ich vzdušným rečiam, ale je mi to fuk. Sú z mäsa a kostí, trápia ich ženy a hmla v doline. Všetci čakáme, kým sa rozplynie. Potom môže mašina štartovať a vystúpiť so športovými parašutistami do výšky štyroch kilometrov. 

„Poďme sa pomaly prichystať, už sa to rozbíja,“ vyzve ma môj tandem master, lebo dnes skočím aj ja.
Navliekam si kombinézu, on mi chystá výstroj, zaťahuje popruhy. 
„Muži sú v tom sexy, ale ako vyzerajú ženy?,“ pýtam sa, lebo zrkadlo tu nikde nie je. 
„Ženy ešte viac!,“ zakričí mi inštruktor odvedľa. „Máš v tom latino-americký zadok!“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Lietadlo štartuje, dvíha sa vietor, hučí motor. Určite to nevedia. Ležérne kráčajú k lietadlu a vôbec si neuvedomujú ako dobre vyzerajú. Skydiveri, bohovia v kombinézach, filmoví hrdinovia s prilbami v ruke. A ja, zmätená Jennifer Lopez, cupitám za nimi. 

Na palube lietadla koluje čokoláda, poniektorí driemu. Obláčiky a krajinka podo mnou vyzerajú nevinne. Stúpame do výšin a mne sa mimovoľne zrýchľuje tep. Výškomery skontrolované, helmy a okuliare nasadené. Nebeskí odvážlivci vstávajú a tľapnú si rukou. 
„Tak do salta, dobre?,“ počujem ich posledné dohady. 
Keď sa otvoria dvere, zacítim v žalúdku ostré bodnutie, moje odhodlanie zmizne. 
Postavím sa do dverí, podo mnou je svet ako z pohľadnice.
„Áno, presne tam ideme!,“ zakričí mi tandem master do ucha.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výskok. Najobávanejšia, najadrenalínovejšia, najkrajšia časť. Vcucne ma vzduch, hučí cezo mňa vietor, som iba teleso, ktoré padá naprieč vesmírom. Ochutnávam nesmrteľnosť, nevnímam nič.
„Tak ako sa cítiš? Trochu si ťa napravím,“ začujem hlas nad hlavou, keď sa otvorí padák. 
„Máš rada kolotoče?,“ spýta sa hlas. „Tak si chyť padák a potiahni pravou.“
Riadenie padáku je čistá radosť. Robím kotrmelce vo vzduchu.
„Teraz potiahni ľavou.“
Šantím nad dedinami, kopcami, poliami. 
„A teraz nohy hore.“
Šup. A stojím na vlastných. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O mesiac som tu zas. Slnko zapadá, čašníčka prinesie štyri malé kofoly.
„Druhýkrát to bolo neskonale lepšie,“ ozvem sa. „Úplne iná liga.“
„A predstav si pokus číslo 170!“
„Alebo 470,“ dušujú sa profesionáli, ktorí tu flirtujú so smrťou každý víkend. Malými padákmi sa strmhlav rútia k zemi a potom, krok nad zemou znehybnejú a dopadnú na trávu ľahko ako baletka. 
Videla som ich počas dňa v hangároch, ako si medzi sebou nacvičujú hmaty a otočky. 
„Nie je lepšie len si to užiť, rútiť sa dole a nerozmýšľať nad ničím? Prečo počas voľného pádu robíte choreografiu?“
„Lebo vtedy máš pocit, že vieš lietať.“

Monika Nagyova

Monika Nagyova

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  295
  •  | 
  • Páči sa:  2 287x

Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied Zoznam autorových rubrík:  Úprimné pozdravy z BratislavyZo života vo firme snovDenník starej dievkyO pocitoch smrteľníkaShowbiznis je drinaČo je "in"Pribalím vás do kufra

reklama

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu