Som katolíčka. Nejdem príkladom.

Autor: Monika Nagyova | 4.9.2014 o 8:56 | Karma článku: 12,21 | Prečítané:  22653x

Karinka je moja krstná dcéra. Nepopísaný papier, veselá, copatá bambuľka. Tajne rozbaľuje bonboniéry a dvíha na ruky zatúlané zvieratá. Chceli sme ísť na detské ihrisko, ale bolo obsadené. Početnou skupinou Rómov.  „Nejdeme tam,“ počula som svoj rozhodný hlas.   

Zvraštila rozkošné čelo:
„Ale tu sú najlepšie hojdačky!“
Demonštratívne zastala pred ihriskom, ktoré som chcela obísť.
Bol tam hurhaj. Nezbední, štrbaví čerti sa mlátili, prekrikovali a smiali. Na lavičkách sedeli mladé matky v minisukniach. Bujné poprsie mali uväznené v krátkych tielkach. Pri nohách veľké fľaše kofoly. Z ustavičného tárania im vysychalo v hrdle. Žilo to tam. Usúdila som, že do toho sveta nepatríme. 

Naveľa sme sa pohli ďalej. Výnimočne som Karinke kúpila dvojitú zmrzlinu a zahli sme za roh. Prišli sme na iné detské ihrisko. Opustené, bez hojdačiek. Zjedla zmrzlinu, spustila sa na šmykľavke a vybrali sme sa späť domov. Keď sme išli okolo inkriminovaného ihriska autobusom, sediac pri okne utrúsila:
„ ... ale hojdačky sú voľné.“ 

Prišla som domov s nedobrým pocitom. Vynárali sa otázky, ktoré som nedokázala umlčať. Čo som to urobila? Na ihrisku boli iba hlučné matky a ich potomkovia, malí zbojníci v ufúľaných tričkách. Žiadni hulváti ani nevychovaní tínedžeri. Možno sa tam šmýkali budúci zlodeji, narkomani a pijani. Dnes to však bola kopa nadšených dievčatiek a chlapčekov. Ja si hovorím veriaca? Aký odkaz som dala Karinke? Nie je hlúpa, podvedome zachytila signál - to sú Rómovia, vyhýbajme sa im. Vo svete detí pritom nie sú rozdiely. Ich svet funguje na inom princípe ako svet dospelých. Na pieskovisku nerozhoduje farba pleti ani spoločenský status. Čo som jej dnes vštiepila do hlavy? Jej, ktorá striehne na nestráženú chvíľu, aby vybehla na dvor. Lebo vonku prší a ona túži zmoknúť. V papučiach skáče v daždi od radosti. Čo som ju ja, katolíčka, naučila?

Pochybila som. Dištancovala som sa Rómov, ktorí viseli na preliezkach a naťahovali sa o formičky. Povedzme si na rovinu, bez toho aby sa nám otváral nožík vo vačku. Ak nezmeníme uhol pohľadu, nevyriešime problém. Verím, že dostanem šancu na reparát. Otvorím bránu a vojdem na ihrisko bez predsudkov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?