reklama

Myslel si, že mu iba niečo padlo do oka. Zomrel.

V utorok podvečer mal môj známy nevinné podozrenie: „Niečo mi padlo do oka.“  Boli to jeho posledné slová. Taký krehký vie byť niekedy život.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

Oči sa mu smiali, aj keď hovoril vážne a náruč mal otvorenú, aj keď mal ruky vo vačku. Životaschopný, veselý pôžitkár, ktorého akoby nič netrápilo. Vyškerený od ucha k uchu. Už mi z kaviarne nikdy nezakýva. Nečakane mu praskla tepna v hlave.

Pohreb uprostred rozbehaného týždňa nie je sranda. V práci všetko vybaviť, sprcha, zastaviť sa pre kvety a s vyplazeným jazykom prihrmieť na poslednú rozlúčku. Pot zo mňa neprestával tiecť. Vôbec som sa nečudovala, že nás bolo tak strašne veľa. Slnko mi pražilo na hlavu, kúpala som sa vo vlastnej šťave a snažila sa vyhýbať pohľadu na rakvu. Hlavu som nedokázala udržať vzpriamenú. Pod náporom šoku zo straty bola ťažká, neustále sklonená. Veľké slnečné okuliare skrývali smútok úspešných podnikateľov a krásnych slečien. Koruny stromov v slzavom údolí sa nepohli. Meravo stojaca v čiernom odeve som čakala na osvieženie, ale vánok neprichádzal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Vážení, to, že žijeme, nie je samozrejmé“, ozval sa kňaz. Vo svojej kázni hovoril o tom, že Boh dal, Boh vzal a že človek musí napriek veľkej bolesti ostať pokorný a vďačný. 

Okolo cintorína sa náhlili ľudia, hustla premávka, trúbili autá. Všetci tí ľudia viedli dennodennú vojnu s vlastným životom. Bojovali o kúsok šťastia a pohody. Mali pri sebe povolené zbrane – tašky, šanóny, kabelky, cigarety. 

Ktorýsi z miništrantov spieval: „Nauč nás plesať v tvojom duchu“. Ja som mala na Boha inú prosbu. Chcela som, aby ma zobudil. Mala som pocit, že spím a ten, ktorý sa zobudil, už nie je medzi nami. Ja čakám na zajtrajšok a strácam dnešok. Pri troche šťastia sa dožijem protézy a silných dioptrií. Budem vstávať po úderoch. Štopkať rany. Snívať. Pozerať sa stále na hodinky a nevedieť koľko je hodín. Dotýkať sa svojej ovisnutej kože a opierať sa o barle. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po kondolovaní som vyšla z cintorína. Prekročila som zrazenú mačku a opäť ma pomaly pohltila štvorprúdovka. Zaradila som sa do pravého pruhu, ľahostajná voči bezvládnemu telu v jarku. Veď je to len spitý alkoholik. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vždy, keď nablízku udrie smrť, vynorí sa otázka. Žijem naozaj? Tápam, padám, neviem. Ale ty, Roland, ty už vieš.

Monika Nagyova

Monika Nagyova

Prémiový bloger
  • Počet článkov:  295
  •  | 
  • Páči sa:  2 287x

Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied Zoznam autorových rubrík:  Úprimné pozdravy z BratislavyZo života vo firme snovDenník starej dievkyO pocitoch smrteľníkaShowbiznis je drinaČo je "in"Pribalím vás do kufra

reklama

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu