Čo mi odkázali thajské prostitútky

„Z erotických show mi bolo na zvracanie, nevydržal som do konca. A to nie som žiadny puritán!“, oháňal sa. Rozhliadol sa okolo seba. Zovšadiaľ nás obklopovali dúhové farby. „Toto je pravé Thajsko“, vydýchol spokojne. Potom sa naše cesty s Davidom rozdelili. Spomenula som si na neho o týždeň. Až keď som sa prebrala zo šoku z mesta, o ktorom mi hovoril. Bolo to akoby ste dostali kladivom po hlave.V thajskom meste hriechu a neresti (Pattaya) z vás naozaj vytrasú dušu. Nevedela som, čo skôr. Rachot, hluk a dav, ktorý je večne v pohybe. Michael Jackson vyhadzoval klobúk, zmrzlinár žongloval so zmrzlinou, boxer si zbieral zuby a Ladyboy balansoval na opätkoch. Potkla som sa o holú Thajčanku, ktorá ležala na zemi celá mokrá a smiala sa. Rýchlo vyskočila na nohy a vbehla do dvier s nápisom „Water show.“A predstavte si najkrajšie baby. Vyvoňané, vyobliekané, vysmiate, pripravené. Stáli na ulici a predbiehali jedna druhú. Vyzývavo si napravovali silonky, cmukali a mraučali. Alebo sa obtierali o tyče a spod hustej ofiny vystreľovali spaľujúce pohľady. Prvotriedne, dráždivé, lacné. Diabol tu vyzýval na dámsku volenku a muži sa veru neokúňali. Lačne hrýzli zakázané šťavnaté jablká.„Kto sme, aby sme sa pohoršovali“, povedal mi Peter, ktorý v Thajsku žije. „Väčšinou sa jedno dievča z rodiny obetuje. Je to lepšie ako sa celé dni lopotiť na ryžových poliach. Ak sa dievčaťu nepodarí vydať sa za Európana, rodina sa o ňu na starobu postará. Nezabudne, že im pomáhala. A dámy nemalou mierou prispievajú k ekonomickému rastu krajiny.“„Ale sú také mladé!“„To ony len tak vyzerajú. Tieto všetky už majú tridsať,“ pohľadom ukázal na sexy letušky bez pilotov. Zoradené pod blikajúcou budovou čakali na svojich pasažierov. Na prepchatej pláži to nebolo o nič lepšie. Miestne cicušky škrabkali belochov po chlpatých chrbtoch alebo ich štípali do bucľatých líc. Európske prasce na piesku krochkali blahom. „Toto je nič“, smial sa Peter nad mojím zdesením. „V hoteloch nemajú radi, keď si ženy nosia na izbu. Jeden upotený Švajčiar sa tú svoju snažil prepašovať hore a nedočkavo ju strkal do výťahu. Recepčný mu kričal: NO WOMAN! Ignoroval ho a o dve minúty vybehol z výťahu biely ako krieda. Zistil, že to nebola žena. Varovanie recepčného si zle vysvetlil...“ „Môže niekto ráno takto dobre vyzerať?“, spýtala som sa mojich kamarátok pri raňajkách na streche tridsaťposchodového hotela. Thajčanka oproti akoby vyskočila z časopisu. Štekličky, mihalničky, šatičky a zmyselné pery. Mesto pod nami sa prebúdzalo po presúloženej noci. Ja som ešte v polospánku s napuchnutou tvárou a zlepenými očami ládovala do seba hrianky. Ona vybrúsenými pazúrikmi chytila servítku a holandskému dedkovi utrela slinu. Napravila mu obrúsok, nakrájala melón, podržala pohár. Nedokázala som od nej odtrhnúť oči. Dokonalé lícne kosti, strih vlasov, ladné pohyby. Vstala a išla starcovi po vajcia. Ten bol hrdý na svojho lapeného vtáčika, spokojne sa obzeral po reštaurácii. Evidentne mala nášho očumovania dosť. Sadla si, odpila si z pomarančovej šťavy, a potom džús odsunula nabok. A s ňou aj povestnú ázijskú plachosť. Zadívala sa rovno na mňa. Intenzívne, nebojácne. Hovorkyňa všetkých thajských prostitútok. Nemusela ani otvoriť ústa. Vedela som presne, čo hovorí. „Žijem najlepšie ako viem, ty mrcha!“Viac mi nebolo treba, doraňajkovala som. Kým som čakala na výťah, uvedomila som si, že tak vlastne žijeme všetci. Najlepšie ako vieme.