Vyberač smetných košov

Autor: Monika Nagyova | 15.1.2014 o 8:59 | Karma článku: 10,59 | Prečítané:  1540x

Oliver sa uškrnie. To ktorý dobrák odhodil takmer nenačatú Horalku? Stiahne si deravé rukavice a schuti sa do nej zahryzne. Kedysi túžil byť smetiarom. Ako malý chlapec obdivne zízal z okna na obrovitánske oranžové auto, ktoré blikalo, hrmelo a skákali z neho hrdinovia v šiltovkách. Zaprášení, ale odvážni. Dnes sú smetiari jeho úhlavní nepriatelia.

Oliver je narkoman. Stratil všetko. Doklady, peniaze aj dôveru okolia. Stratil to najdôležitejšie - nádej. Oliver prestal chcieť. Mrzne pod oblokmi, močí v kríkoch, ruky strká do odpadkov. Polovicu tela má prehnutú v kontajneri a hrabe, čo mu sily stačia. Začul smetiarov, musí sa poponáhľať. Dávno predtým ako podľahol čaru omamných látok, nosil domov pokazené mobily, rádia aj televízory. Dokázal opraviť všetko. Ponoril prsty do sveta káblikov a šlo to. Dnes jeho prsty tancujú iba medzi šupkami od zemiakov. Oliver pochybil. V hluku hľadal to, čo mal nájsť v tichu. S frajerkami hľadal to, čo mal nájsť sám. Uveril volaniu divočiny. Partia, rev motoriek a mamin vyčítavý pohľad. Keď si šľahol dávku, mamine oči ho pod kožou až tak nepálili. Úľavu hľadal v pôžitku a pôžitok v sklenenej fľaši. Robil jednu chybu za druhou. Hlasy v hlave umlčal ruchom ulice. Teraz má z vlasov drôty, z brady hniezdo a zo zubov neostalo nič. Skrčí sa za smetiakom a spozornie. Zacíti šancu. Sú dve. Jedna z nich zastane pri koši. Drží bagetu. Oliver bez dychu sleduje pohyb jej rúk. „Som smutná, necítim sa dobre“, pípne. „Ty? Veď vyzeráš úplne antidepkovo!“, vyrukuje tá bez jedla. „Fuj, poďme. Pri tých košoch vždy tak smrdí!“ Bageta letí do koša a nehlučne pristane medzi pokrčenými cigaretovými krabičkami. Oliver vytiahne sendvič a spomenie si na vetu, ktorú raz počul: „Dávaj pozor na to, čo si želáš, lebo sa ti to splní.“ Nejazdí síce na veľkom oranžovom aute, ale smeti vyberá. Kurva, už aj tie bagety sú na hovno! Zanadáva v duchu a šmarí ju späť do koša. „Aha, Slovensko“, zašomre jedna Holanďanka obďaleč. „Aká pokroková krajina! Tu aj žobráci vyhadzujú jedlo.“
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?