Horny Bar – sen zahraničných turistov

Autor: Monika Nagyova | 4.12.2013 o 9:00 | Karma článku: 10,12 | Prečítané:  1825x

Zac a Kenny sú fešáci z Air Force. Spoznali sme ich v Anglicku. Žili tam v takom oplotenom americkom meste. Raz sme ich pozvali do Bratislavy. A cez víkend sme ich uniesli do dediny, kam ešte nedorazila slovenčina. A Američania už vôbec nie.

„We gotta stop here!“, zakričal Zac, keď sme prechádzali okolo cedule HORNY BAR. Amíci povyskakovali z auta a fotili sa vyškerení od ucha k uchu. Zbytočne sme ich vláčili na hrad a k Čumilovi. Toľko radosti neprejavili ani na korze, keď sedeli nad haluškami a okolo sa producírovala armáda minisukní! „Poďme sem!“, pílili nám uši. „Veď je to dedina ako každá iná!“ Konečne sme dorazili do cieľa. Vošli sme do zadymenej krčmy. Krčmár Zoli nelenil. Prestrel biely obrus, vyprázdnil popolníky, vyvetral. S handrou narýchlo utrel podlahu. Štamgasti ho prekvapene sledovali. Poháre pretrel servítkou a na záchode doplnil mydlo. Do misky vysypal biele zemiakové lupienky. Keď sa Kenny dozvedel o pomeroch cenovej politiky, ani sekundu neváhal. Celej krčme objednal hneď tri rundy hruškovice. Prijemný alkoholový opar rozviazal ľuďom jazyk, družstevníkom dodal odvahu a miestnym dievkam farbu do líc. Krčmár Zoli pustil „Reklamu na ticho“. „Ďakujem!“ zakričala som mu. „Aj ja mám rád Elán“, komolil Šani a hompáľal sa predo mnou. Vyšla som na vzduch. Čas stál, ani steblo trávy sa nepohlo. Ohlušujúce ticho. Doslova som počula ako padajú hviezdy. „Pozri, mlieková cesta,“ mľaskol mi ktosi do ucha a ukazoval na nočnú oblohu. Bol čas zvolať elitnú jednotku. Ide sa na guláš! Celá krčma sa presunula na futbalový štadión. Rozdávali tam guláš a hrubé krajce chleba. Začalo sa tancovať na tráve. Dívala som sa na Zaca a Kennyho, expertov vzdušných síl. V jednej ruke štamprlík a v druhej horúci guláš. Chlieb zapichnutý pod pazuchou. Statočne bojovali, búrali jazykové bariéry. Do Zaca niekto drgol, štipľavý guláš mu skončil na nohaviciach, nasledoval rehot a tľapkanie pliec. Ráno nás dedinčania odviezli k mŕtvemu ramenu, tam sme sa ešte s boľavou hlavou po predošlej noci, nasúkali do lodiek. Dunajské luhy. Hustá vegetácia vyrážala dych, člnkovali sme sa v mŕtvom tichu, popri bahnitých brehoch v chránenom území. Vŕbovo-topoľové lesy a porasty tŕstia vytvárali neskutočné obrazy. Na bratislavskom letisku sa Zac poslednýkrát otočil: „Mona, ale aj tak. Nikdy ti neodpustím, že si nás nezobrala do HORNY BAR!“
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?