Inšpirujúci príbeh jednej predavačky

Autor: Monika Nagyova | 6.11.2013 o 8:59 | Karma článku: 15,02 | Prečítané:  2355x

Volá sa Nora. Pred troma rokmi predávala karamelové pistácie a mandle v bielej čokoláde. Jej stánok stál oproti vchodu do veľkého kníhkupectva. Nemala zákazníkov a aplikácie v mobile ju už nudili. Chytila arašidy a bezradne ich presýpala z jednej dlane do druhej.

Rozhliadla sa. Širokými chodbami nákupného centra prúdil dav ľudí. Zaostrila na kníhkupectvo oproti. Vanula odtiaľ vôňa kávy, kupujúci vychádzali s plnými taškami kníh. Nora prečítala v živote dve knihy. Už si nepamätá aké. Lukáš, zamestnanec kníhkupectva, si od nej pravidelne kupoval desať deka vlašských orechov. „Ty čítaš?“ spýtala sa ho, kým vážila tovar. „Samozrejme, donesiem aj Tebe?“ Nora naňho nechápavo pozrela. „Keď mi ju nezašpiníš, prepašujem Ti ju. Ktorú chceš?“ A tak Nora začala čítať. Dala si záležať na tom, aby listovala vždy s čistými prstami. Lukáš jej nosil knižky a ona mu orechy neúčtovala. Dni plynuli rýchlejšie. Jedného dňa u nej zakotvila Piata loď od Moniky Kompaníkovej. Začiatok sa rozbiehal pomaly, netušila, kedy ju pohltila. Medzi riadkami bolo natlačených toľko emócií a vypätých situácií, že Noru museli zákazníci klepať po pleci. Nora bola ohúrená, neuvedomovala si čas, hluk, eskalátory. Kniha ju zasiahla a ničila každou kapitolou. Keď dočítala, zdvihla hlavu, precitla a zašepkala pane bože... Rovnako to prežívala pri knihe Jeden deň. Príbeh Emmy a Dextera ju opantal. Vzájomná príťažlivosť hlavných hrdinov liezla z riadkov a Nora nevedela, čo s ňou. Išlo ju rozhodiť z toho, že sa tí dvaja celý život obchádzali! Lukáš našiel Noru uplakanú nad stranou tristoosemdesiatpäť. Nespoznával ju. Jej tvár skrásnela. Akoby objavila úžasný poklad. A potom jej Lukáš doniesol Majstra šarkanov. Zákazníkov obsluhovala s gučou v hrdle, unesená do vojnového Afganistanu. Neváhala, už bola rozhodnutá. O tri roky neskôr Nora vychádza z kníhkupectva. Ide z pracovného stretnutia. V ústach má chuť kávy a v kabelke nové publikácie. Nikdy nevyjde z kníhkupectva bez knižiek. Pracuje v jednom sympatickom vydavateľstve a teší ju, že svojou troškou prispieva na knižný trh. Lukáša jednoznačne zaradila do rebríčka kľúčových ľudí jej života. Odrazu zastane. Od neveselej dievčiny si kúpi za hrsť lieskových orieškov a s úsmevom odchádza. Škrie ju iba jedna vec. Že zomrie bez toho, aby prečítala všetky dobré knihy sveta.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?