Vyhorení zaživa

Autor: Monika Nagyova | 18.9.2013 o 8:44 | Karma článku: 11,98 | Prečítané:  1824x

Niekedy mi bolesť chrbta vystreľuje do hlavy a mám silné migrény. Hádžem do seba tabletky ako môj syn lentilky. Rodinu vidím zriedka, mám pani, ktorá sa mi stará o deti. Dokedy vydržím, neviem. Ale pre deti chcem kvalitné vzdelanie a ich koníčky sú nákladné. Priznám sa, sú chvíle, keď sa náhle celá bez príčiny roztrasiem. Vtedy sa chytím kľučky a zľaknem sa. Raz ma tak videla upratovačka, ktorá sem chodí ráno o štvrtej a rýchlo mi podala pohár vody. Keď vychádzala z mojej kancelárie, prežehnala sa. (Zdenka, 40, finančná poradkyňa)

Už si nespomínam, kedy som zhltol prvé antidepresíva. Zobudil som sa a v hlave mi búšilo, nedokázal som sa upokojiť. Včera som sa vracal z konferencie a zakopol som o opustený kostol. Ja, štvanec s termínmi, som sa z ničoho nič ocitol v prázdnom chráme. Dnes už bez piluliek nedokážem fungovať. Aj kvôli tomu som sa, celkom neplánovane, rozplakal v lavici modrého kostolíka. (Ľubomír, 42, bankový analytik) Rútim sa z projektu do projektu. Keby som mohol, celé dni pozerám filmy. Ležal by som a žral. O ničom inom nesnívam. Minule som zaspal, a keď som vyšiel na sídlisko, neveril som vlastným očiam. Na ihrisku džavotali deti a mäkké slnko sa opieralo o čerstvo poliaty trávnik. Lačne som nasával ten vzduch akoby nepatril mne. Pretrel som si oči, dedo sedel na lavičke, muž prebehol v bežeckých teniskách s fľašou vody. Matky ujedali deťom keksíky a veselo si nalievali kávu z termosky. Mal som pocit, že som na inej planéte. Namieril som si to do nevľúdnej, vysokej budovy, vliekol som sa tam bez štipky života. (Kamil, 38, riaditeľ odboru) Reálne pracujem iba v noci. Vtedy ma neruší telefón, inbox, klient, nikto. Manažment ma zapája do čoraz väčších projektov, pribudli mi nové inštrukcie, na rebríčku vo firme kráčam strmo hore. Ale málo som na vzduchu, pribrala som a vynecháva mi menštruácia. Niekedy ma prepadne úzkosť, vtedy vypijem dva poháre červeného vína, otvorím čokoládu a pokračujem ďalej. V pondelok prichádzam do officu nevyspatá a unavená. Pracovné e-maily mi chodia aj cez víkendy. A treba ich riešiť. (Edita, 28, šéfka marketingu) Teplé jedlo? Ak, tak jedine Vifonka. Prestal som behávať. Čoraz častejšie prepadám panike. Na stole sa mi hromadia nové rozvrhy, nápady a plány. Pijem hektolitre kofeínu a každý deň sa snažím zorientovať v chaose. Raz za mesiac vezmem svoj tím do reštaurácie a tam sa pri alkohole a stejkoch dorazíme. Resetujeme si hlavy. Ale mám zlé sny. Budím sa uprostred noci spotený a zmorený. (Boris, 30, tím líder )
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?