Luca, Lucka, Lucia

Autor: Monika Nagyova | 13.12.2012 o 8:42 | Karma článku: 12,99 | Prečítané:  1108x

Luca je krčmárkou už celú večnosť. Dokola umýva otlčené poháre a čapuje naslepo. Štamgasti hrubými prstami dvíhajú krígle k ústam a rehocú sa jej za sukňou.

Keď má Luca voľno, väčšinou spí. Nevysáva, stvrdnuté päty si nekrémuje. Števo jej dnes k bráne doniesol kvet. Luce to vyrazí dych. Úplne zabudla, že je trinásteho. Štrbavo sa usmeje a sklopí oči. Deti sú ďaleko, muž hlboko pod zemou. Pozve Števa ďalej a uvarí mu silného turka. Tak je zvyknutá z krčmy. Luce zostal dom po rodičoch, už skôr pripomína skrčenú búdu. Popraskané okná, obité kvetináče, hniloba na stenách. Luca zalieva kávu a vôbec jej nevadí, že vyzerá ako striga a na dokonalý obraz by stačilo iba na strechu prilepiť medovníky. Teraz by Luce mohla závidieť aj Lucy in the Sky with Diamonds! Potia sa jej dlane, zalieva ju červeň a v hrdle jej navrela guča. Taká je šťastná! Lucka lieta ako špinavá handra. Z konferenčnej sály do drahej reštaurácie, z drahej reštaurácie na ligotavý záchod, z ligotavého záchoda do pristaveného taxíka. Z pristaveného taxíka do luxusnej štvorizbovej novostavby. Zabuchne dvere, oprie sa o ne a zvezie sa na dlážku. Vyfučí ako prasknutý balón. Drdol jej padne, lesk vyprchá, len čierny kostým drží pokope. V kabelke jej zavibruje BlackBerry. Rado. Vraj či už tú zmluvu odpálila, potrebuje tam niečo zmeniť. Lucka sa nešikovne vyzúva a v rovnakom čase si pripaľuje cigu. Aby nevybuchla. Zrazu si spomenie, že má sviatok. Dnes jej prišlo stopäť e-mailov, ale nič k meninám. Rýchlo ťuká heslo do súkromnej schránky. Len verný priateľ Amazon. Že má pre ňu prekvapenie a ponuku, ktorej neodolá. Otvorí balkón a vystrčí nos. Do snehových vločiek vydýchne dym. Aj tak čaká iba jednu smsku. Tú od Boha. Nech jej ukáže cestu. Ten však mlčí, nič neukazuje. Lucka zahasí cigaretu, vráti sa do izby. Stiahne rolety a nakopne laptop. Vypne ho, až keď ju neznesiteľne začnú štípať oči. Lucia má šichtu za sebou. Je vodičkou v električke. Vo večierke pre ňu odložili štyri krémeše. Vezme aj tmavý chlieb, syrovú nátierku, pár plátkov salámy a dve papriky. Lucia v starom kabáte privolá rozheganý výťah. Doma má dvoch chlapcov, ktorí po sebe dedia nohavice, tenisky a nepremokavé bundy. Má manžela. Žiadne terno, ale snaží sa. Lucia pripraví na stôl osem chlebíkov, zákusky a pomarančový džús. Muž sa zjaví vo dverách v rovnakom čase ako za posledných dvanásť rokov. Dnes s Milkou v ruke. Poriadne sa zničil. Kopať kanále nie je sranda. Lucia zavolá chlapcov z detskej ku stolu. Ani zďaleka to u nich nevyzerá ako v reklame na maslo, ale Lucia je spokojná. Má totiž jednu vzácnu vlastnosť. Vždy beží svoje vlastné preteky. Počas adventu vozí podráždených ľudí v natrieskanej električke, ale nič to s ňou nerobí. Chodci, ovešaní taškami, jej splašene skáču do cesty a dôchodcovia jej búchajú na dvere palicou. Otvor! Aj starci sa ponáhľajú! Tma sa derie na povrch už o štvrtej, ale križovatku neuspí. Naopak, križovatka nabublá a narastú jej smrteľné chápadlá. Trúbi, svieti, zdržuje. Križovatke spod pokrievky uniká para, robí hurhaj, nezvláda zhon. ŠPZky vyzývajú na súboj, kone pod kapotou sa búria, húkajúce sanitky fŕkajú čierny sneh, ubitý dav stráca súdnosť. Kto tu myslí na bábätko z maštale? Asi iba ja, uškrnie sa Lucia, kým čaká na zelenú. V nezrekonštruovanej petržalskej kuchyni Luciin starší syn rozleje džús a mladšiemu padne puding z krémešu na rifle. Lucia sa iba usmeje. Salámový chlebík jej nenormálne chutí.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.


Už ste čítali?